BRATISLAVA. Správy o situácii v oblasti základných ľudských práv v Európskej únii dlhodobo upozorňujú na rovnaké prípady ich nedodržiavania, nezodpovedanou otázkou však ostáva, ako zabezpečiť, aby k tomuto porušovaniu ďalej nedochádzalo.
Ako informovala poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Flašíková Beňová (Smer), roky sa v týchto správach môžeme dočítať o obmedzovaní práv žien, hendikepovaných, starších ľudí či o diskriminácii národnostných a sexuálnych menšín.
Uviedla to vo svojom stanovisku k správe o situácii ľudských práv v Európskej únii za roky 2013 a 2014, o ktorej v pondelok rokuje Európsky parlament. Túto správu však kritizuje aj europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO).
Nepáči sa mu, že správa hovorí napríklad o práve všetkých ľudí na uzatvorenie manželstva a považuje LGBTI ľudí za diskriminovaných, lebo v niektorých štátoch Európskej únie nemôžu uzatvoriť manželstvo. Správa tak podľa neho zasahuje do kompetencií členských štátov.
Problémom je presadzovanie
Flašíková Beňová skonštatovala, že tieto správy obsahujú aj odporúčania, ako situáciu zlepšiť.
"Poznám ich takmer naspamäť, sama som jednu pred časom predkladala. Problémom zostáva ich reálne presadzovanie,“ uviedla.
Je preto podľa nej nevyhnutné zapojiť všetky relevantné strany s vplyvom na túto problematiku, ktoré budú vedieť následne garantovať výsledky v prospech najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.
Flašíková Beňová takisto tvrdí, že aj keď EP navrhol konkrétne opatrenie, v konečnom dôsledku sa ho nepodarilo presadiť, keďže sa opatrenie neskôr "zadrhlo" pri komunikácii s Európskou komisiou.
Zdôraznila, že pri súčasnej utečeneckej a migračnej kríze Európa potrebuje cítiť, že stav dodržiavania ľudských práv posúva vpred. Je to podľa nej dôležité preto, aby nenarastal extrémizmus a xenofóbia.
Škripek v tom vidí zasahovanie do kompetencií
Zatiaľ čo Flašíkovej Beňovej sa nepáči, že tieto správy nemajú reálny dosah, Branislav Škripek kritizuje obsah správy aj pokus o zasahovanie do kompetencií členských štátov. Nepáči sa mu, že správa hovorí o diskriminácii LGBTI ľudí, ktorí nemôžu uzavrieť manželstvo vo všetkých štátoch Únie.
Podľa neho tak Európska únia prekračuje svoje kompetencie a snaží sa zasahovať do oblastí, ktoré jej neprináležia. Sedem štátov únie, medzi nimi aj Slovensko, zadefinovali manželstvo ako zväzok muža a ženy.
"Zásadne odmietam tvrdenie, že ak je manželstvo zadefinované ako vzťah jedného muža a ženy, tak sa tým automaticky diskriminujú ostatní," uviedol Škripek.
Ako dodal, sleduje "tlak, ktorým sa snažia definovať nové “nadpráva” ako “nadprávo” na manželstvo, na deti, na potrat. Európsky parlament rieši dookola túto agendu, ale na naliehavejšie problémy potom nezostáva čas”.
Škripekovi sa nepáči ani správa Posilnenie postavenia dievčat v únii prostredníctvom vzdelávania. Tvrdí, že rovnako ako rodinná politika, aj vzdelanie patrí do kompetencií členských štátov. Podľa poslanca chce táto správa dosiahnuť to, aby mladým dievčatám mohli predpísať antikoncepciu bez vedomia rodičov.
