4. storočie pred n. l.
Pokusy zhotoviť automatické, samohybné či samočinné mechanizmy pochádzajú už z čias antiky. Takéto strojčeky – napríklad Archýtov pohybujúci sa holub – mali zväčša pobaviť spoločnosť.
3. storočie pred n. l.
Ktésibios, inak zakladateľ alexandrijskej inžinierskej tradície, vytvoril vďaka znalostiam hydrauliky hodiny s pohyblivými postavičkami.
1. storočie pred n. l.
Hovoriaci automat či počítadlo údajne zostrojil Herón z Alexandrie.
1088
V Číne vytvoril Su Sung vežové hodiny, ktoré obsahovali aj mechanických manekýnov, ktorí udierali do bubnov či zvonili na zvony.
12. storočie
Arabský učenec Al-Džazárí zostrojil niekoľko automatov, jeho hudobné stroje poháňala voda. V roku 1206 vytvoril prvý programovateľný robot – loďku so štvoricou muzikantov, ktorá sa plavila na jazera a zabávala hostí. Bubeník dokázal hrať rôzne rytmy, ktoré sa dali vopred pripraviť.
Koniec 13. storočia
Róbert II., gróf z Artois, nechal vytvoriť záhradu s viacerými mechanickými zariadeniami vrátane zvierat či humanoidov.
15. storočie
Regiomontanus, vlastným menom Johannes Müller von Königsberg, údajne zhotovil mechanického sokola a muchu, ktoré dokázali lietať.
1495
Plány humanoidného robota nakreslil renesančný génius Leonardo da Vinci. Kresba takzvaného Leonardovho robota sa však našla až v roku 1950.
17. až 19. storočie
V Japonsku jestvovala móda mechanickým bábik, ktoré nazývali karakuri. Používali sa v domácnostiach, prípadne pri náboženských rituáloch, kde hrávali scénky z legiend a mýtov.
Mechanických hudobníkov zase využívali vo Francúzsku, predvádzali ich na zábavách určených pre aristokraciu.
Koniec 19. storočia
Vďaka priemyselnej revolúcii nastal ohromný technologický pokrok. Objavili sa napríklad na diaľku riadené torpéda.
1917
Archibald Low predstavil britskému letectvu lietadlo ovládané na diaľku. Zrodil sa letecký dron. V rovnakom roku vytvoril aj riadenú strelu.
1921
Karel Čapek použil v hre R. U. R. prvý raz slovo robot. Podľa Čapka slovo v skutočnosti vymyslel jeho brat Josef a pochádza z výrazu robota – pojem robot rýchlo nahrádza označenie automaton.
1927
Premieta sa film Metropolis od Fritza Langa.
1928
Na výročnom stretnutí inžinierov v Londýne vystavujú niekoľko humanoidných robotov. Poháňa ich dvanásťvoltový zdroj, zhotovené sú z hliníka. Stroje dokážu hýbať rukami a možno na diaľku kontrolovať ich hlas.
1939
Predstavujú Elektro, robota, ktorý dokáže na povel kráčať, mal prednahranú zásobu niekoľkých stoviek slov, dokázal hýbať rukami a ramenami a fajčiť cigarety.
1942
Spisovateľ Isaac Asimov formuluje v poviedke Runaround tri zákony robotiky.
1948
Norbert Wiener formuluje princípy kybernetiky. V rovnakom roku konštruuje William Grey Walter svoje elektrické komplexné stroje, vďaka ktorým chce pochopiť, ako funguje mozog – roboty dostávajú mená Elmer a Elsie.
Polovica 20. storočia
Alan Turin a John von Neumann premýšľajú o simulovaní mentálnych procesov, rodí sa digitalizácia a digitálne výpočty.
1950
Alan Turing sformuloval slávny Turingov test.
1956
Rodí sa termín umelá inteligencia.
1961
George Dewol získava patent na Unimata, digitálny programovateľný robot. V tom istom roku je robot nainštalovaný v továrni General Motors. Nasleduje boom industriálnych robotov určených pre fabriky.
1968
Vo filme 2001: Vesmírna odysea sa predstavuje umelá inteligencia Hal 9000.
1970
Sovieti posielajú na Mesiac diaľkovo ovládané vozidlo Lunochod 1.
1974
Vývojár David Silver navrhuje robotické rameno, ktoré dokáže nahradiť ľudské ruky. Zvláda aj jemnejšiu motoriku, stroj totiž obsahuje aj dotykové a tlakové senzory. V tom istom roku publikuje Marvin Minsky základné práce o umelej inteligencii.
1979
Stanfordský robot dokáže prejsť miestnosťou zaplnenou stoličkami.
1984
Vzniká projekt Cyc, ktorý sa snaží vytvoriť akýsi rozumný základ budúcej umelej inteligencie. Projekt prebieha dodnes. Objavujú sa prvé autonómne vozidlá.
1989
Prvé špeciálne programy ako Deep Thought a HiTech porážajú šachových majstrov.
1997
Semiautonómne vozidlo Sojourner misie Mars Pathfinder skúma červenú planétu. Rover sa sám dokáže vyhnúť prekážkam a plánovať svoju budúcu cestu. V tom istom roku Deep Blue poráža Garryho Kasparova.
1999
Sony predstavuje robotického psa Aibo. O rok nato Honda humanoida Asimo.
2002
Objavuje sa Roomba, populárny robotický vysávač.
2004
Cornellova univerzita predstavuje replikátory, roboty schopné vytvárať kópie seba samých. V tom istom roku vyhlasuje DARPA súťaž pre autonómne vozidlá, všetkých pätnásť spoločností zlyhá a neprejde správne ani časť trate. Nasledujúci súťaž o rok neskôr vyhráva Google.
2011
Do kozmu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu letí Robonaut 2, robotický pomocník astronautov.
2013
Štyri americké štáty povoľujú testovanie autonómnych vozidiel na verejných cestách.
