Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
BRATISLAVA. Premiér Robert Fico naďalej trvá na spoločnom závere krajín Visegrádskej štvorky, ktoré sa dohodli na odmietnutí povinných kvót. Predbežný návrh Európskej komisie však hovorí o tom, že Slovensko by malo prijať 1505 žiadateľov o azyl. Osamotený postoj V4 tak pri konečnom rozhodnutí Európskej komisie zavážiť nemusí.
V otázke povinných kvót Fico a český premiér Bohuslav Sobotka nenašli zhodu s rakúskym kancelárom Wernerom Faymannom, podľa ktorého sú záväzné kvóty jediným riešením, ako si Európa môže poradiť s náporom utečencov. Faymann to oznámil po spoločnom pondelňajšom rokovaní.
Rakúsko pritom patrí medzi krajiny, ktoré sú najviac zaťažené utečeneckou krízou.
Budú povinné kvóty?
Európska komisia uvažuje o povinnom prerozdeľovaní žiadateľov o azyl. Podľa predbežnej správy, ktorá prenikla na verejnosť, by Slovensko malo prijať 1505 utečencov. Informáciu zverejnil holandský denník Volkskrant, ktorý sa odvolal na zdroje z Európskej komisie.
Fico ani Sobotka predbežný návrh Európskej komisie komentovať nechceli.
„Povinné kvóty vnímam ako politický moment, ktorý zasa niekto vytiahol ako čarovnú kartu, ktorá má vyriešiť problém migrácie,“ povedal Fico. Sú podľa neho iracionálne, pretože žiadatelia o azyl nechcú zostať na Slovensku a krajina nemá žiadne nástroje na ich udržanie.
K údajnému prijatiu vyše 1500 utečencov povedal, že oficiálne čísla neexistujú a Slovensko bude naďalej proti kvótam aj v Bruseli.
Zhoda pri Schengene
Všetci traja premiéri sa zhodli, že treba lepšie chrániť vonkajšiu schengenskú hranicu. Fico pripustil, že v hre je aj vojenská pomoc. Ak bude treba, Slovensko je ochotné prispieť na ochranu hraníc Talianska, Maďarska či Grécka finančne aj materiálne.
Zhoda premiérov panovala aj pri zriadení bezpečnostných zón, takzvaných hotspost. Ide o prvé záchytné tábory v krajinách, cez ktoré sa utečenci dostávajú do Európy a čelia ich najväčšiemu náporu. Utečenci by mali v týchto táboroch podľa Fica prechádzať aj dôsledným preverovaním, či ide o vojnových utečencov alebo ekonomických migrantov.
Pri pomoci utečencom musí Európa rozlišovať medzi tými, ktorí si zachraňujú holé životy, a tými, ktorí prichádzajú z ekonomických dôvodov, zhodli sa všetci traja premiéri.
Fico priznal, že o utečeneckej kríze, ktorá sa stala celosvetovým problémom, telefonoval aj s generálnym tajomníkom OSN Pan Kimunom. V najbližších dňoch čaká podobný telefonát aj Sobotku.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (za Smer) vystupuje pri povinných kvótach v porovnaní s Ficom zmierlivejšie. Po sobotňajších neformálnych rokovaniach ministrov zahraničných vecí Európskej únie povedal, že nie je proti povinným kvótam.
Viac do Gabčíkova?
Faymann prezradil, že Slovensko na rozdiel od povinných kvót zmenilo svoj postoj pri pomoci azylantom z Rakúska, ktorí majú prísť do Gabčíkova. „Solidarita Slovenska bude väčšia než 500 prijatých utečencov,“ povedal po rokovaní Faymann.
Fico to nepotvrdil a zopakoval, že dohoda sa týka prijatia 500 utečencov do Gabčíkova, ktorí budú na Slovensku len dočasne.
Dohoda s rakúskou stranou hovorí o dvoch rokoch, toto obdobie sa však môže predĺžiť. Podľa neoficiálnych informácií majú prví azylanti z Rakúska prísť do Gabčíkova už tento týždeň.
Kiska sa vymedzil voči Ficovi: Postoj k utečencom určí charakter Slovenska Čítajte Kiska v opozícii Ficovi
Prezident Andrej Kiska vo svojom vyhlásení k utečeneckej kríze naopak povedal, že verí v spoločnú dohodu na európskej úrovni.
Postoj Slovenska k utečencom podľa neho určí charakter krajiny. Kiska reagoval aj na strach ľudí z toho, že ich prijatie môže rozvrátiť bezpečnosť krajiny.
„Pokiaľ som informovaný, neexistuje žiadny takýto oficiálny štátny dokument, analýzy alebo správy, ktoré by toto potvrdzovali,“ povedal Kiska. Na Slovensku bolo aj viac než desaťtisíc žiadateľov o azyl a štát ich podľa prezidenta dokázal zvládnuť.
Kiskov postoj je tak v protiklade k premiérovi, ktorý viackrát varoval, že s príchodom utečencov na Slovensko môže prísť aj terorizmus.
Kiska nepriamo reagoval aj na Ficov výrok z víkendovej relácie Sobotné dialógy. „Trpí hladom ten, kto nájde päť tisíc eur na pašeráka? Pozrite, koľko je tam mladých mužov, ktorí prichádzajú hľadať si prácu, je ich medzi nimi 90 percent,“ vyhlásil Fico.
Takmer každý by v strachu o svoj život podľa prezidenta neváhal vynaložiť všetky prostriedky na svoju záchranu.
Anketa
Čo povedali o utečeneckej kríze slovenskí politici
Andrej Kiska, prezident SR, 7. septembra 2015
Našu krajinu nemôže ohroziť prijatie ľudí, ktorí by predstavovali niekoľko stotín percent našej populácie. Na Slovensku už dnes žije niekoľko tisíc ľudí z iných kultúr. A dobre s nimi nažívame.
Robert Fico, premiér, 5. septembra 2015
Trpí hladom ten, kto nájde 5000 eur na pašeráka? Pozrite, koľko je tam mladých mužov, ktorí prichádzajú hľadať si prácu, je ich medzi nimi 90 percent
Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí, 2. septembra 2015
Musíme sa však sústrediť aj na to, ako sa vysporiadame s príčinami a nie iba s následkami krízy. Dôležité sú aj ekonomické, sociálne či bezpečnostné aspekty
Robert Kaliňák, minister vnútra, 19. jún 2015
Akékoľvek kvóty nie sú o tom, či im chcete alebo nechcete dať povolenie. Je to o tom, že dáte zelenú prevádzačom, ktorí ich prevedú do Európy.
Ján Figeľ, predseda KDH, 6. septembra 2015
Musíme to preto riešiť kompaktne. Ak to nebude témou Bezpečnostnej rady OSN, na čo ju máme? Na miléniové ciele? Čo robí Liga arabských štátov, keď Arabi utekajú zo svojich krajín? Čo robí Africká únia? Mnohé témy sa dajú riešiť len na územiach, kde vznikajú konflikt.
Bela Bugár, predseda Mosta-Híd, 18. júla 2015
„Väčšina sa totiž bojí niečoho, čo môže prísť zo zahraničia. Viacerí politici sledujú prieskumy verejnej mienky, a ak na základe nich zistia, že ľudia sú proti utečencom, tak sú aj oni proti. To je však nebezpečné.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
