Vláda navrhla vyslať do Perzského zálivu vojenskú chemickú jednotku. Misia má mať podľa kabinetu humanitárny charakter pre prípad ohrozenia zbraňami hromadného ničenia. Návrh vlády musí ešte na budúci týždeň schváliť parlament. O Iraku sme hovorili s predsedom vlády MIKULÁŠOM DZURINDOM.
Považujete vojenské riešenie situácie v Iraku za akútne?
„Ešte stále je šanca na mierovú cestu odzbrojenia Iraku. Fakty však hovoria, že Saddám Husajn sa dvanásť rokov viac-menej vysmieva demokratickému svetu, klame a nespolupracuje. Preto je legitímne pripraviť sa aj na možnosť, že pokusy o mierovú cestu zlyhajú. V takom prípade sa vojenské riešenie stáva aktuálnym.“
Nechýba vám napriek tomu viac dôkazov?
„Nie. Prostredníctvom ministrov Eduarda Kukana a Ivana Šimka som predložil vláde návrh na vyslanie našich vojakov v súlade so svojím svedomím a na základe informácií, ktoré som potreboval. Mali ich aj ostatní členovia vlády.“
Vláda navrhuje vyslať vojakov do Perzského zálivu, ale na to, aby boli nasadení do vojenskej akcie, požaduje rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN. Nie je to riešenie, ktorým ste chceli vyhovieť vláde USA, a zároveň nestratiť podporu váhajúcich slovenských strán a nepopudiť občanov?
„Nie. Je to konkrétna odpoveď vlády na konkrétnu požiadavku USA. Vláda súhlasí s vyslaním chemickej jednotky v počte do 75 príslušníkov. S týmto pôjdeme do Národnej rady. Neskrývali sme, že od istého času sme s Českom rozvíjali myšlienku, že naši chemici by mohli v Perzskom zálive pôsobiť spoločne s českými. Naše rozhodnutie je jasné a som si istý, že takýmto rozhodnutím sa Slovensko stane plnohodnotnou súčasťou medzinárodnej koalície, ktorej cieľom je odzbrojenie diktátorského režimu Saddáma Husajna.“
Rozhodla vláda tak, že získa podporu parlamentu?
„Konám a nevenujem sa tomu ani týždeň, ani dva. Už pred summitom NATO prenikli do médií informácie, že som začal komunikovať nielen s koaličnými partnermi, ale aj s opozíciou. Želám si, aby podpora bola čo najširšia. Toto nie je téma o stranách, ale o Slovensku.“
Veríte, že KDH zmení svoj záporný postoj k vyslaniu vojakov?
„Budem sa usilovať, aby čo najviac poslancov klubu KDH podporilo návrh vlády.“
Čo ak sa USA rozhodnú zasiahnuť aj bez mandátu OSN? Budú naše jednotky len prizerať na možný zásah chemických zbraní? Je správny úsudok, že potom by aj naši vojaci išli do akcie bez rozhodnutia bezpečnostnej rady?
„V otázke boli nesprávne úsudky a počul som „ak“. Rozhodnutie vlády je bez „ak“ a je jasné. Rozumejú mu Spojené štáty i Česká republika. Nevyvolávajme duchov tam, kde nie sú.“
Skeptici hovoria, že iracký konflikt presahuje mocenský potenciál Slovenska a lepšie pomôžeme tak, keď budeme spolupracovať na odhaľovaní teroristov. Čo si o tom myslíte?
„Najmiernejší výrok bude, že im nerozumiem.“
Irak je ďaleko a na Slovensko nezaútočí. Amerika je svetový policajt a do Iraku ide pre ropu. Vojna je zlá, treba hľadať mierové riešenia. To sú výroky, ktoré počuť medzi ľuďmi. Viete im konkurovať presvedčivejšími argumentami?
„Dnes sú najväčším nebezpečím pre celý demokratický svet, nielen pre Ameriku, zločinecké režimy, ktoré sa snažia získať a vlastnia zbrane hromadného ničenia. Nehovorme iba o Spojených štátoch, kde 11. septembra 2001 medzinárodný teror napáchal nevídané zlo. Odvtedy sa prejavil aj na ostrove Bali či v moskovskom divadle. Jestvujú informácie, že Husajn má materiály pre produkciu chemických a biologických zbraní, ale nepriznal ich, vrátane materiálu na produkciu obrovského množstva antraxu či nervových látok. Mohol by som dlho hovoriť o tom, prečo je Husajnov režim nielen nebezpečný, ale aj o tom, že al-Káida je na taký režim naviazaná, že takéto prepojenie je zlovestné, pretože hrozí zlom obrovských rozmerov. Rozhodli sme sa otvoriť svetu, a preto tisíce našich mladých študujú na Karlovej univerzite v Prahe, stovky v ďalších európskych štátoch. Ak sú ohrozené tieto krajiny, sú ohrození aj naši študenti, obchodníci, pracujúci a ľudia, ktorí tam oddychujú. Ten, kto rozpráva, že sa nás Irak netýka, tomu nerozumie, je zbabelý, alebo to jednoducho demagogicky zneužíva.“
Paríž a Berlín sa však jednoznačne nepridali k USA.
„Každý štát má svoju stratégiu, ale podstatné je, že všetky krajiny Európskej únie považujú hrozbu Husajna a jeho režimu za vysokú. Zatiaľ je jediný rozdiel medzi týmito krajinami, že nie sú jednotné v tom, kedy a za akých podmienok nastane krajné riešenie. Aj vďaka tomu Husajn stále „tancuje“. Nevidím to tak zjednodušene, ako sa to v médiách podsúva.“
Tiež si myslíte, že vojna v Iraku prispeje k tomu, že sa budú na Slovensku ľahšie zbierať podpisy za referendum o NATO?
„Nemôžem vylúčiť, že niektorí organizátori tejto petície s takouto súvislosťou nekalkulovali, ale som si úplne istý, že zmienená petícia je úplne o ničom.“
Proti vojne je pápež aj slovenskí biskupi. Ste predseda kresťanskej strany. Nastala teraz chvíľa, keď aj kresťan musí uprednostniť silové riešenie?
„Kresťanské vierovyznanie umožňuje za istých okolností použitie sily. V roku 1999 som bol ako človek i ako premiér v súvislosti s kosovskou krízou vystavený prvýkrát takému rozhodnutiu a snažil som sa zdôvodniť si to aj vo svedomí. Svedomie je základ pre moje rozhodovanie a na rokovaní vlády bolo veľmi jednoznačné. Navyše, katolícke Taliansko, jeho premiér Berlusconi, španielsky premiér José María Aznar, prvý muž európskych kresťanských demokratov, ale napríklad aj Poľsko sú pevne s Georgeom Bushom.“
IGOR STUPŇAN
