BRATISLAVA. Dokumentačné stredisko holokaustu od roku 2011 pracuje na projekte s názvom Menný zoznam obetí holokaustu na Slovensku.
Potrebné informácie pracovníci získavajú z viacerých zdrojov ako súpis Židov z roku 1942, súpis Židov z rokov 1943 a 1944, ale aj takzvaných Kníh mŕtvych z táborov Auschwitz a Majdanek.
„Tento projekt je našou hlavnou prioritou. Ide o časovo náročný proces vkladania a precizovania údajov. Záznamy o obetiach sú radené abecedne,“ uviedol Ján Hlavinka, odborný pracovník strediska v Bratislave. Informácie priniesla agentúra Sita.
Toto sú pamätníky rómskeho holokaustu na SlovenskuČítajte
Ani na mená Rómov sa nezabudne
V súčasnosti sú na Slovensku postavené pamätníky obetiam rómskeho holokaustu v Slatine, vo Zvolene, v Nemeckej, Lutile, Hanušovciach nad Topľou, Dunajskej Strede a Dubnici nad Váhom.
„Od roku 2005 sme postavili sedem pamätníkov a teraz ideme jeden z nich doplniť o mená zavraždených z Podpoľania,“ uviedla pre Sme etnografka Zuzana Kumanová.
Všetky tieto miesta hovoria o perzekúcii Rómov. Pamätníky vznikli v rámci projektu Ma bisteren! neziskovej organizácie In Minorita.
„Na začiatku, keď sme vstupovali do projektu Ma bisteren! sa nám zdalo, že prvoradé je, aby sme dokladovali udalosti, ktoré sa stali počas druhej svetovej vojny. Teraz je však dôležitejší ten apel, aby sa podobné udalosti už neudiali,“ povedala Kumanová.
Spomienková slávnosť Ma bisteren! upozornila na aktuálne hrozby extrémizmu Čítajte
Deň obetí
„Zavedené diskriminačné opatrenia viedli až k deportácii Rómov do vyhladzovacích koncentračných táborov. V obci Sásová sa nachádza pamätník, na ktorom sú uvedené mená zavraždených sásovských Rómov,“ uviedol etnológ Slovenskej akadémie vied Arne Mann.
Slovenská republika si zajtra pripomenie Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý sa zaraďuje medzi pamätné dni.
Vláda vojnového slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Zo Slovenska bolo deportovaných tisíce Židov, uviedla Sita.
Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu. Do koncentračných táborov vyviezli 58 000 Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek ľudí. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13 000 ľudí.
Zachovaný koncentračný tábor v Seredi
Pracovný tábor v Seredi slúžil najskôr na stolárske, textilné a klobučnícke práce, kde boli sústreďovaní Židia z celého Slovenska. Po potlačení Slovenského národného povstania sa stal aj koncentračným táborom.
Z barakov tábora bolo deportovaných viac ako 10 000 občanov židovskej národnosti. Dnes je toto miesto vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, kde Múzeum židovskej kultúry buduje expozíciu holokaustu, uviedla agentúra Tasr.
Obete holokaustu si verejnosť pripomenie 9. septembra v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave, kde budú od 18-tej hodiny čítať ich mená známe osobnosti.
Cieľom Dokumentačného strediska holokaustu je realizácia výskumov a zhromažďovanie, dopĺňanie archívnych dokumentov týkajúcich sa holokaustu a šírenie poznatkov o tomto historickom období. Projekt spoločne realizovali Nadácia Milana Šimečku a Židovská náboženská obec v Bratislave od roku 1999.
Autor: Monika Komorová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
