Trenčín 31. januára (TASR) - Slovenská protichemická jednotka v prípade nasadenia do vojenských operácií v Iraku mnohokrát bude niesť väčšie riziko ako samotné bojové jednotky.
Povedal to pre TASR minister obrany Ivan Šimko. Podľa jeho slov riziko spočíva v tom, že chemici budú robiť prieskum, či neboli použité zbrane hromadného ničenia.
"Neznižoval by som vojenskú váhu tejto jednotky. Pokiaľ bude nasadená do vojenských operácií, bude pôsobiť s ďalšími bojovými jednotkami," povedal Šimko. Podľa neho slovenskí chemici nebudú strieľať, aby zlomili odpor nepriateľa, ale musia byť schopní brániť sa, ak budú priamo napadnutí.
Šimko priznal, že Slovensko zatiaľ nemá bojovú jednotku, ktorú by mohlo poskytnúť silám NATO. "Naše protiteroristické jednotky sú dobre vycvičené. Ale musím priznať, že zatiaľ boli cvičení pre naše geografické a klimatické podmienky a podľa toho sú aj vystrojení." Slovensko podľa ministra chce mať pripravené protiteroristické jednotky, ktoré by v rámci síl rýchleho nasadenia NATO mohli pôsobiť kdekoľvek vo svete. Šimko povedal, že podľa odborníkov budeme mať potrebne vycvičené a vystrojené špeciálne jednotky v roku 2004.
Vyslanie slovenskej protichemickej jednotky s počtom do 75 vojakov musí ešte schváliť parlament. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda povedal, že jednotka bude pôsobiť v záchranných a humanitárnych operáciách v prípade použitia alebo dôvodného podozrenia z použitia zbraní hromadného ničenia. Pôsobenie vo vojenských akciách na území Iraku bude podľa premiéra možné iba na základe nového aktu Bezpečnostnej rady OSN.
