BRATISLAVA. Jesenná vtáčia migrácia prebieha pomalšie ako jarná. Vtáky si cestou robia zastávky na miestach, ktoré sú bohaté na potravu. Občas sa tam zdržia aj niekoľko týždňov. Jarný presun býva rýchlejší – pud zachovania rodu je silnejší ako hlad.
Medzi prvými opúšťajú Slovensko, patria dažďovníky. „Väčšina z nich už odletela,“ hovorí ornitológ Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku. V týchto dňoch odlietajú sokoly červenonohé, sokoly lastovičiare, orly krikľavé a včeláre lesné.
Vo všeobecnosti ide najmä o druhy, ktoré sa živia hmyzom a zimu u nás by neprežili. V októbri k nám naopak začnú prilietať prvé vtáky, ktoré zimu prečkajú na Slovensku, napríklad severské husi.
Kvôli miernejším zimám u nás začali zimovať aj druhy, ktoré pôvodne cestovali viac na juh. Otepľovanie minulý rok odradilo od sťahovania napríklad červienku a drozda. Pre vtáctvo je to risk, pokiaľ sa nečakane a prudko ochladí, nemusí stihnúť odísť.
„Asi pred tromi rokmi však potom prišlo také prudké ochladenie, že polovica fauny na močiaroch vymrela,“ spomína ochranár Matej Medveď z Národnej prírodnej rezervácie Parížske močiare.
Lastovičky sa musia pri lete cez polovicu sveta vyhnúť i strelcomČítajte
Taktika letu
Taktika sťahovania jednotlivých druhov sa líši. Niektoré letia osamote, iné sa zoskupujú do väčších kŕdľov a pri presune vytvárajú formáciu v tvare V. Šetria tak energiu pri lete a znižujú šancu predátorov zaútočiť.
Za svetla cestujú hlavne väčšie vtáky, ktoré plachtia na teplých vzdušných prúdoch. Pre menšie druhy je zas výhodnejšia noc. „Počas dňa oddychujú, kŕmia sa a letia, až keď sa vzduch ochladí a tlak je nižší,“ vysvetlil ornitológ.
Výnimkou sú šikovní letci ako dažďovníky a lastovičky, ktoré dokážu letieť nepretržite aj tri dni. Počas letu sa dokonca aj vyspia.
Pre všetky vtáky je spoločná typická sila inštinktov prekonať obrovské vzdialenosti, často bez ohľadu na extrémne podmienky. Z Európy odlietajú do Afriky v niekoľkých smeroch. Východná trasa vedie cez Bospor a Blízky Východ, západná cez Gibraltár. Známe sú aj ťahové cesty cez Maltu a Cyprus.
Objavili, prečo vtáky lietajú v písmene VČítajte
Záhada navigácie
„Vedcom nie je úplne známe, aké je tajomstvo vtáčej navigácie. Predpokladá sa však, že noční letci sa orientujú podľa pozície Mesiaca a podľa hviezd,“ vysvetľuje ornitológ.
Operence dokážu vnímať polarizované svetlo, niektoré sa riadia magnetickými siločiarami, iné sa orientujú podľa okolitej krajiny. Ako navigačné body využívajú hory, ostrovy, ale aj majáky.
Cestuje najďalej
Najpestrejší a najohrozenejší slovenský dravec sokol červenonohý putuje približne mesiac a mieri najďalej, až do subsaharskej Afriky. Pre dravca je takáto veľká vzdialenosť netypická.
„Práve tento druh je na Slovensku kriticky ohrozený, a preto dúfame, že sa na jar vráti v čo najhojnejšom počte“, uzatvára Slobodník. Kým v rokoch 1995 až 2000 hniezdilo na Slovensku ešte 60 až 80 párov, v roku 2012 nebolo zaznamenané ani jedno úspešné hniezdenie a v roku 2013 to bol iba jeden pár.
