Bratislava 31. januára (TASR)- V súčasnosti pripravovaná vojenská operácia proti Saddámovi Husajnovi bude pre chemické jednotky zrejme náročnejšia ako vojna v roku 1991, keď sa medzinárodne spoločenstvo usilovalo prinútiť Irak stiahnuť svoje vojská z okupovaného Kuvajtu. Myslí si to veterán vojny z Perzského zálivu Ivan Lančarič, ktorý sa zúčastnil operácie Púštna búrka ako príslušník česko-slovenského protichemického práporu.
V prípade, že dôjde k ozbrojenému konfliktu, Husajnov režim využije všetky prostriedky, aby čo najviac oddialil koniec a spojencom spôsobil čo najväčšie straty, povedal v rozhovore pre TASR Lančarič. "Ak Irak skutočne vlastní nejaké chemické alebo biologické zbrane, potom sa ich použitie nedá vylúčiť" dodal.
Jednotka, v ktorej pôsobil Lančarič v roku 1991, mala pôvodne poskytovať pomoc civilnému obyvateľstvu v prípade použitia irackých chemických zbraní. Po príchode do Saudskej Arábie sa to však zmenilo na plnenie úloh chemického zabezpečenia v prospech dvoch saudskoarabských brigád. "Pred zahájením ozbrojeného konfliktu sme plnili úlohy radiačného a chemického prieskumu, vykonávali sme analýzy vzoriek ovzdušia a pitnej vody z vodojemov," poznamenal Lančarič. Pri začiatku pozemných operácií a prechode brigád do útočnej činnosti boli chemickí prieskumníci zaradení do prvých sledov brigád, ostatní chemici boli v druhom slede brigád, vysvetlil veterán, pričom sa vyznal i z prežívaného strachu. "Domnievam sa, že všetci, ktorí sa zúčastnili pozemných operácií, boli v priamom ohrození života. Nehanbím sa povedať, že som mal strach, pretože vojna to nie je vojenské cvičenie. Myslím si, že ak niekto povie, že nemal vtedy strach, tak klame," konštatoval. Z použitia chemických zbraní Lančarič obavu nemal. "V tejto oblasti sme boli výborne odborne pripravení a naša technika, prístroje a prostriedky ochrany jednotlivca mali svetové technické parametre."
Veľký vplyv na psychiku vojakov mala podľa jeho názoru práve zmena úloh. "Uvedomili si, aký je obrovský rozdiel medzi poskytovaním pomoci civilnému obyvateľstvu a zabezpečením jednotiek v bojovej činnosti, v ktorej sa pravdepodobnosť zranenia alebo smrti znásobuje." Niekoľkí príslušníci jednotky preto prehodnotili svoje rozhodnutie a pred začatím vojny sa vrátili domov.
Každý príslušník práporu bol vybavený filtračným ochranným oblekom a ochrannou maskou. Vybraní špecialisti mali tiež protichemický odev, ktorý svojou filtračnou jednotkou a núteným obehom vzduchu umožňoval dlhodobé použitie až do 24 hodín v daných klimatických podmienkach, vysvetlil Lančarič.
Podľa názoru veterána je na Slovensku medzi jednotkami radiačnej, chemickej a biologickej ochrany veľa dobrých odborníkov a profesionálov. Lančarič verí, že slovenskí chemici budú prínosom pre mnohonárodnú koalíciu proti Iraku. "Som presvedčení, že naši chemici sa vo všetkých oblastiach vyrovnajú svojim českým kolegom, ktorí sú už v Kuvajte," povedal.
Lančarič po návrate z Perzského zálivu pracoval ako inšpektor Organizácie pre zákaz chemických zbraní v Haagu a neskôr na Verifikačnom centre Ministerstva obrany SR, ktoré zabezpečuje plnenie medzinárodných odzbrojovacích zmlúv v podmienkach SR.
