BRATISLAVA. Postoj vlády, ktorá zavedenie povinného mechanizmu kvót neustále odmieta, hodnotí Liga za ľudské práva negatívne.
"Momentálne už naozaj nie je priestor na výhovorky a hľadanie dôvodov, prečo solidárne nepomôcť. Slovensko by sa malo správať ako dôveryhodný európsky partner a snažiť sa o dosiahnutie porozumenia medzi európskymi krajinami, nie o vyvolávanie roztržiek," upozornila predsedníčka ligy Zuzana Števulová.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) je 86 percent ľudí, ktorí prichádzajú tzv. balkánskou cestou, utečencami zo Sýrie, Iraku či Afganistanu.
"Vo veľkej miere ide o krízu humanitárnu, pretože týmto ľuďom nie je poskytovaná primeraná pomoc a ochrana. To znamená dôstojné životné podmienky a okamžité uznanie ich statusu utečencov," vysvetlila.
Ekonomickí migranti
Tieto informácie podľa nej priamo vyvracajú tvrdenia premiéra, že by malo ísť zväčša o ekonomických migrantov.
Ako pokračovala, "v skutočnosti teda ide o utečencov, voči ktorým má Európska únia záväzky a povinnosť poskytnúť im ochranu."
Utečenci majú totiž právo žiadať v únii o azyl ako aj právo na poskytnutie azylu v prípade, že spĺňajú podmienky, dodala.
Vláda v stredu 2. septembra s pripomienkami schválila návrh ďalšieho postupu na riešenie migračnej krízy. Podľa neho žiada Slovensko otvorenú a komplexnú diskusiu, budeme sa tiež zasadzovať za "robustnejšiu spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ nacielenú na prevenciu ozbrojených konfliktov,“ posilňovanie štátnych inštitúcií a bezpečnostného sektora v partnerských a z pohľadu migrácie rizikových krajinách.
Podľa dokumentu budeme aj naďalej podporovať "diplomatické hľadanie trvalo udržateľných riešení“ v krajinách ako Sýria či Líbya.
Slovensko sa takmer nezapája
"Vládny materiál nehovorí nič o tom, akým spôsobom chce vláda pomôcť Maďarsku, Taliansku a Grécku a iným krajinám únie pri pomernom rozdelení utečencov. Je plný nič nehovoriacich fráz, bez akéhokoľvek popisu konkrétnych činov," uviedla predsedníčka Ligy za ľudské práva.
Slovensko podľa jej slov doteraz nespravilo takmer nič, aby sa vyriešila situácia v Sýrii, Iraku alebo Eritrey, nehovoriac o konkrétnej pomoci krajinám ako Turecko, Jordánsko a Libanon, kde sa nachádzajú štyri milióny sýrskych utečencov.
"Neumožnili sme, aby utečenci k nám mohli prísť legálne, napríklad prostredníctvom presídlenia, humanitárnych víz alebo ponúknutia liečenia či štúdia, a preto sú odkázaní na nelegálne a nebezpečné spôsoby príchodu," doplnila.
Utečencov by sme mali prijímať
Slovensko by sa malo podľa Ligy za ľudské práva jednoznačne zapojiť do prijímania väčšieho počtu utečencov, nakoniec, "nečaká sa od nás, že by sme ich mali prijímať státisíce, ide najviac o niekoľko stoviek až približne dve tisícky".
Podľa Števulovej to je skutočne minimum, čo môžeme spraviť, pričom na to máme dostatočné kapacity v Záchytnom tábore v Humennom, v pobytových táboroch v Opatovskej Novej Vsi a Rohovciach, prípadne v obnovených ďalších táboroch v Gabčíkove, Adamove či v Liptovských Vlachoch.
"Množstvo mimovládok a občianskych iniciatív ponúklo vláde pomoc, ktorú ale vytrvalo ignoruje, čo je škandalózne," doplnila pre agentúru SITA.
