Kompletnú prílohu nájdete aj v stredu v denníku SME v stánkoch.
Text: Erika Litváková
Foto: Erika Litváková, Peter Holík a archív J. R.
[content type="longread-pos" pos="left"]
[/content]
„Mal som desať rokov a sám som oral na poli. Doma som si všetko naložil na voz, vzal som pluh, brány a šiel som. Zapriahol som voly a mal som radosť. Pri tej robote som bol šťastný,“ spomína Ján Rúčka na svoje detstvo v roku 1925.
Na poli bolo treba všetko porobiť, spolu s bratmi musel pomáhať otcovi. Nakŕmiť dobytok, pokosiť, ponosiť seno. V tých časoch to so školou bolo všelijako. Ján chodil do ľudovej, potom vychodil tri meštianky, šiel aj na kurz, no ten rok sa v škole v septembri a októbri neukázal.
Robota nepočkala, bolo bežné, že väčšie deti už pomáhali rodičom. Až keď bolo porobené, jesenná orba skončená, šiel za otcom a poprosil ho, či by mu v kláštore vybavil, aby sa mohol vrátiť do školy. Už ho to tam ťahalo.
V obci Bojná v okrese Topoľčany, odkiaľ Ján Rúčka pochádza, učili v tom čase mnísi. V školách sa ešte nepoužívali písanky, deti mali síce šlabikáre, ale písanie aj matematika sa precvičovali na bridlicových tabuľkách v drevených rámčekoch.
Čo sa napísalo, handričkou sa zotrelo a písalo sa ďalej. Ktovie, o čom v školských laviciach v tých chlapčenských časoch Ján Rúčka sníval. A ktovie, ako oslavoval svoje desiate narodeniny.
Hit internetu
Iste mu však ani len nenapadlo, ako veľmi sa svet počas jeho života zmení a že presne o 90 rokov sa vďaka svojmu vnukovi stane doslova hitom internetu na sociálnej sieti a k narodeninám mu zablahoželá takmer celý svet.
Týždeň pred dedkovými narodeninami dostal jeho vnuk Peter Holík nápad. Dedko sa mu krátko predtým zdôveril, že zo všetkého najviac sa teší na blahoželania a gratulácie. A tak ho odfotil na terase jeho piešťanského domu a do rúk mu vložil papier s textom v angličtine: „Volám sa Ján. Budem mať 100 rokov – 29. 8. 2015. Netuším čo je to Facebook, ale ak mi dáte LIKE, budem veľmi šťastný.“
Fotografia usmiateho sympatického pána, ktorému by ste hádali skôr čerstvých sedemdesiat než sto, sa razom stala vďačne šíreným narodeninovým posolstvom. Matematickým radom pribúdali lajky a blahoprajné komentáre v najrozmanitejších rečiach, dedko zažiaril aj v médiách. Pôsobivým resumé blahoprianí vnuk Peter dojal dedka v deň oslavy.
Viac než päťdesiattisíc lajkov, takmer sedemtisíc pozretí a šesťtisíc blahoželaní spolu z 85 krajín sveta. Gratulácie z celého Slovenska a tiež z Nemecka, Rakúska, Indonézie a Austrálie, Poľska, zo Španielska, Švédska, ale aj z Jamajky, Japonska, Taiwanu či z Konga. Jánovi, ktorý bol v živote najďalej v maďarskom Miškovci, odrazu gratuloval celý svet.
Vyučený stolár, povolaním colník
„Boli sme štyria súrodenci. Naša mama zomrela mladá, keď som mal desať. Zomrela na tuberu, mala len 43 rokov. Bola veľmi robotná, priadla konope na praslici. Otec zomrel 86-ročný. Mama sa dožila presne o polovicu menej. Sestra nám ako dvanásťročná varila, starala sa o nás. Aj chleba piekla. Teta ju to naučila,“ vracia sa Ján k osudným rokom detstva.
