SME

Storoční: Tvrdohlavý telocvikár

Jozef Lukovič (102) Celý život zasvätil športu, neprejedá sa, alkohol pije len výnimočne a každý deň sa modlí.

Kompletnú prílohu nájdete aj v stredu v denníku SME v stánkoch.

Text: Katarína Lešková

Foto: Jozef Jakubčo, archív Jozefa Lukoviča

[content type="longread-pos" pos="left"]

[/content]

Vo veľkom dome v Trnave, ktorý postavil vlastnými rukami, žije s najstaršou dcérou Silviou a zaťom Milanom. Ešte donedávna okolo domu denne behával, posledný rok však chodí len o paličke alebo s chodúľkou. Slabšie počuje, takže keď pozerá športové prenosy, televízor musí byť pustený nahlas. Aspoň takto ostáva verný svojej celoživotnej záľube - športu.

Jozef Lukovič sa narodil v roku 1913 v Jaslovských Bohuniciach ako najmladšie z troch detí. Vyrastal s dvomi staršími sestrami. Prvé spomienky z detstva sa uňho spájajú so zápachom z kravína, kosením obilia a s panovačnou babičkou, ktorá všetkých a všetko riadila. „Chlapa sme doma nemali, lebo otec zomrel počas vojny,“ spomína. „Vôbec si naňho nepamätám.“

Vášeň pre pohyb

Väčšinu života pracoval ako telocvikár, hoci babka s mamou, ktoré ho vychovávali, chceli mať z neho kňaza. „Mysleli si, že keď budem farár, budem sa mať dobre,“ vysvetľuje. Vzoprieť sa dvom tvrdým ženám, ktoré viedli sedliacku usadlosť s veľkým poľom a domácimi zvieratami, nebolo jednoduché.

Na babičkin príkaz nastúpil na katolícke gymnázium do Šaštína, ale čosi mu navrávalo, že to nie je dobrá voľba. Hoci bol úprimne veriaci, s farárskym povolaním sa nevedel stotožniť. Cítil, že naňho čaká čosi iné, čo by viac zodpovedalo jeho vrodenému temperamentu.

Kamarát zo školy mu poradil, aby prestúpil zo Šaštína do voľnejšieho seminára do Nitry. Napokon prešiel na klasické gymnázium v Trnave.

Vtedy prvýkrát zistil, aké dôležité je ostať sám sebou. Napriek babičkinmu hnevu nepovolil a svoje rozhodnutie nikdy neoľutoval. V Trnave objavil záľubu, ktorá sa stala zmyslom jeho života – šport.

Jozefov talent si všimol jeho telocvikár na gymnáziu Ján Hajdóczy. Vďaka nemu zistil, akú radosť môže človeku priniesť aktívny pohyb na čerstvom vzduchu. Odvtedy až do deväťdesiatky denne športoval. Venoval sa atletike, behával, hrával loptové hry, lyžoval, lozil po horách.

Živil sa ako telocvikár a popri tom zadarmo trénoval volejbalistky zo športového klubu Slávia Trnava. Vrcholovým športovcom sa nestal, celý život sa hýbal len pre radosť. „Pre človeka je najdôležitejšie, aby ho bavilo to, čo robí,“ vraví. „Keď také niečo objavíte, vždy máte silu ísť ďalej.“

Láska a rodina

Športu prispôsobil celú životosprávu. Neprejedal sa, aby bol ľahký a pohyblivý. Zakaždým, keď len trochu pribral, okamžite zredukoval príjem kalórií. Alkohol pil len na rodinných oslavách. Dnes si dá občas pohárik k jedlu na trávenie.

„Nikdy ma nebavilo vysedávať v krčme,“ vraví. Doma sa zdržiaval minimálne. Buď bol v práci, na tréningu, alebo niekde na lyžovačke. Dokonca aj vtedy, keď sa mu narodili deti – dve dcéry a syn. Ani potom nezmenil životný štýl, na ktorý bol zvyknutý.

Ženil sa ako tridsaťštyriročný, až keď našiel svoju životnú lásku Elenu. Bola to žena, akú potreboval – poddajná a prispôsobivá.

„Nikdy mi nenadávala, že nie som doma,“ spomína so smútkom v hlase. Hoci bola od neho o jedenásť rokov mladšia, prežil ju o celé desaťročia. Zomrela krátko po šesťdesiatke, po operácii obličky. Na rozdiel od Jozefa, ktorý až do sedemdesiatky nemal ani zdravotnú kartu, často chorľavela. Jej odchod bol preňho veľkou ranou.

V deväťdesiatke mu lekári našli onkologický nález na konečníku. Nasledovala operácia, akú už bežne ľudia v takomto veku nepodstupujú. U Jozefa však bola úspešná. Jeho telo si s rakovinou obdivuhodne poradilo a na oslavu svojich stých narodenín ešte šiel po svojich.

Politika mu bola ukradnutá

[content type="longread-pos" pos="left"]

[/content]

Lekári, ktorí tvrdia, že športovci sú odolnejší proti stresu ako ľudia, ktorí sa nehýbu, by mali z Jozefa Lukoviča radosť. Jeho duševný stav je dôkazom tohto tvrdenia. Keď spomína na všetky dlhé roky, ktoré má za sebou, na nič sa nesťažuje.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3UX9 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3UX9 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Štefunko: Nešiel by som do toho, keby som mal byť bezvýznamný hráč

Ivan Štefunko, predseda novej strany Progresívne Slovensko, si trúfa vo voľbách na 15 percent. Kandidátov chce nasadiť už do tohtoročných komunáliek.

Ivan Štefunko.

Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent Foto

Nové tváre ustanovujúci snem nepriniesol. Slovo na ňom však dostalo viacero známych podporovateľov.

Nová strana s názvom Progresívne Slovensko si v sobotu zvolilo svoje vedenie. Na čelo sa dostal podnikateľ Ivan Štefunko.

V kauze vraždy Čongrádyho sa očakávajú záverečné reči

Petra Čongrádyho zavraždili v septembri 2004 v bratislavskej Petržalke.

Ilustračné foto.

Petícia za Harabina má jeho osobné údaje. Môže ich mať každý, hovorí

Čím viac hlasov, tým ľahšie rozhodovanie o kandidatúre, tvrdí konšpirátor a bývalý minister spravodlivosti. Zneužitia svojich údajov sa nebojí.

Štefan Harabin.

Rezník po kritike sľúbil, že Reportéri sa objavia na RTVS od jesene

Bude vraj lepšia a dravšia. Šéf televízie Jaroslav Rezník vysvetľoval členom Rady RTVS, prečo pozastavil jedinú investigatívnu reláciu.

Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník počas zasadnutia Rady Rozhlasu a televízie

Bitkári v škole v Demandiciach skončili, spolužiaci naďalej pykajú

Žiaci z obcí Lontov a Ipeľský Sokolec naďalej chodia do Demandíc, hoci si musia preplácať cestu sami.

Šikanu v Demandiciach zachytáva video.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop