Život v mestách sa v dôsledku klímy zmení, ľudstvo sa musí začať pripravovať už dnes.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/8/57/5795628/5795628.jpeg?rev=2" author="FOTO SME- GABRIEL KUCHTA" longread-pos="full"]Dôležité je hospodárenie s vodou, vytváranie nádrží aj úprava tokov.[/content]
Letá, keď bude na Slovensku bežná štyridsiatka, budú čoraz častejšie. Ovplyvní to život v mestách, poľnohospodárstvo aj ekonomiku. V minulosti zmeny klímy civilizácie nezvládli. Život v mestách sa v dôsledku klímy zmení, ľudstvo sa musí začať pripravovať už dnes.
TEXT: Jozef Pecho
BRATISLAVA. Vonkajší teplomer opäť ukazoval 40 stupňov Celzia. Posledné roky to na júnové teploty nebolo nič nezvyčajné. Keď Juraj zdvíhal vonkajšie okenné tienenie, zaspomínal si na časy, keď sa o štyridsiatke na Slovensku hovorilo ešte ako o rekorde.
V meste pribudlo za posledné roky veľa zelene, nielen na voľných plochách, ale aj na strechách domov. Pri nasadaní na bicykel okolo neho prešlo auto, jedno z mála, ktoré v tomto čase po meste ešte jazdili. Pre výrazné klimatické zmeny sa kladie oveľa väčší dôraz na hromadnú dopravu a bicykle. Juraj vedel, že po dnešnom horúcom dni prídu mnohé ďalšie, mesto však žilo ďalej svojím životom a na klimatické zmeny bolo pripravené.
Tak by mohol vyzerať život už o pár desiatok rokov, keď sucho, horúčavy, ale aj extrémy počasia budú bežné. Budeme pripravení?
Čas sa kráti
- Za 150 rokov stúpla premierená globálna teplota o jeden stupeň Celzia.
- Najviac rástla práve za posledných 30 rokov.
- Hľadina svetových oceánov zrástla o 20 centimentrov
- Morské zaľadnenie v Arktíde ustúpilo od roku 1980 takmer o 40 percent.
- Klimatické zmeny boli príčinou kolapsov kultúr aj v minulosti.
- Pomôcť vyrovnať sa s nimi môžu takzvané adaptačné stratégie, ktoré hovoria, ako by mali vyzerať mestá, dediny alebo poľnohospodárstvo v budúcnosti.
- Globálna teplota by nemala stúpnuť o viac ako dva stupne v porovnaní so stavom pred industriálnou revolúciou.
Už dnes niet pochýb o tom, že sa naša planéta otepľuje. S čoraz väčšou istotou môžeme tvrdiť, že ak ľudia zásadne neobmedzia využívanie fosílnych palív a neznížia tak množstvo skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry, bude otepľovanie pokračovať. Jeho rýchlosť však môže významne obmedziť našu schopnosť prispôsobiť sa prichádzajúcim zmenám.
Na to, aby sme o niekoľko desiatok rokov mohli žiť vo svete ako Juraj, máme predpoklady. Na rozdiel od prírodných spoločenstiev máme výhodu v tom, že prispôsobenie na meniace sa klimatické podmienky môžeme včas naplánovať a skoordinovať na medzinárodnej úrovni. Navyše si môžeme pomôcť aj tým, že priebeh a rýchlosť budúceho otepľovania zmiernime na úroveň pre nás únosnú a bezpečnú.
Času pritom nie je nazvyš. Čím viac budeme odďaľovať medzinárodnú dohodu o obmedzovaní vypúšťania skleníkových plynov do atmosféry, tým bude prispôsobenie sa nielen drahšie, ale pre mnohé skupiny ľudí na planéte prakticky nemožné.
Neúspešnú adaptáciu na dosahy klimatickej zmeny máme pred očami už dnes. Od roku 2008 vyhnala zmena klímy z domovov približne 160 miliónov ľudí vo viac ako 160 krajinách sveta, a len v samotnom roku 2013 sa muselo nedobrovoľne presťahovať vinou následkov extrémneho počasia takmer 22 miliónov ľudí. To je trikrát viac ako v dôsledku vojnových konfliktov.
Zdá sa, že budúcnosť pre nás nemá pripravené v tomto ohľade žiadne dobré správy. Preto aj súčasnú vlnu migrácie do Európy nemožno vnímať len ako dočasný problém spôsobený napätou geopolitickou situáciou na Blízkom východe či v Afrike, ale skôr ako začiatok oveľa masívnejších presunov obyvateľstva do bohatších častí sveta v dôsledku rapídne sa zhoršujúcich klimatických a životných podmienok v teplejších oblastiach sveta. Klimatológovia varujú pred týmto scenárom už dlho a história ľudskej adaptácie na klimatickú zmenu im dáva za pravdu.
Minojci to nezvládli, my máme ešte šancu
Ak sa nám na zmeny nepodarí pripraviť, budúcnosť, v ktorej žije Juraj, nemusí vyzerať tak optimisticky. História nám ponúka veľké množstvo príkladov vyspelých civilizácií, ktorých vzostupy a pády boli následkom schopnosti, respektíve neschopnosti vyrovnať sa s novými ekonomicko- a kultúrno-spoločenskými podmienkami.
Pôvod mali v zmenách prírodného prostredia, pričom klimatické zmeny zohrávajú z tohto pohľadu kľúčovú, či dokonca primárnu úlohu. Dobrými príkladmi sú „kaskádový“ kolaps starovekého Egypta, mayskej civilizácie, ranej juhoamerickej kultúry na tichomorskom pobreží či tajomstvom opradený kolaps minojskej kultúry na ostrove Kréta.
