SME

Príroda vymiera najrýchlejšie v histórii, bez človeka by sa prispôsobila lepšie

Globálne oteplenie o dva stupne Celzia ohrozí 15 percent živočíšnych a rastlinných druhov. O jeden stupeň už teplota narástla.

Globálne oteplenie o dva stupne Celzia ohrozí 15 percent živočíšnych a rastlinných druhov. O jeden stupeň už teplota narástla. Zvyšujúce sa teploty nútia zvieratá presúvať sa čoraz viac na sever. Tie, ktoré nestihnú dostatočne rýchlo, jednoducho vymrú. V prípade extrémnych scenárov je ohrozených až 40 percent druhov.

TEXT: Jozef Pecho

BRATISLAVA. Od začiatku priemyselnej revolúcie sme my, ľudia, dokázali zvýšiť koncentráciu skleníkových plynov na úroveň, aká panovala na zemi naposledy pred 15 až 20 miliónmi rokov.

Dokázali sme to tak rýchlo, že v nasledujúcich desaťročiach a storočiach hrozia rýchle a nezvratné zmeny klímy na celej planéte.

Prírodu pritom nezaujíma to, či sa ľudia na zvrátení tohto vývoja dohodnú, alebo nie. Rastlinné a živočíšne druhy majú v podstate len jedinú možnosť – adaptovať sa. A druhy, ktoré sa prispôsobiť nestihnú, neprežijú a vymrú.

Medveď biely - ikona globálneho otepľovania

Už dnes je zrejmé, že aj mierny nárast teploty núti mnohé druhy presúvať sa do chladnejších vyšších alebo severnejších polôh. Keďže sledovanie migrácie konkrétnych druhov nie je také jednoduché, ako pozorovať postupne miznúci ľadovec, dokonca len odhadnúť, ktoré živočíchy a rastliny to zvládnu dostatočne rýchlo, je zatiaľ mimoriadne ťažké.

Ani dosiaľ existujúce výskumy neponúkajú jasnú odpoveď na otázku, ako sa budú prírodné spoločenstvá vedieť prispôsobiť rastúcim teplotám. Isté je len to, že niektoré druhy sú schopné migrovať a posúvať svoje teritóriá výrazne rýchlejšie a lepšie než iné.

Predpokladá sa, že lepšie sa budú adaptovať na nové podmienky druhy, ktoré sa rýchlejšie rozmnožujú alebo nie sú viazané na špecifickú potravu či špeciálny typ prostredia. Na to, ako nakoniec adaptácia dopadne, budú mať vplyv aj ďalšie faktory. Napríklad tie druhy, ktoré už teraz žijú vo vysokých pohoriach či v oblastiach v blízkosti pólov, skrátka „nebudú mať kam ísť“ a vymrú.

Asi najlepším príkladom je medveď biely, ktorý sa úzko špecializuje na lov tuleňov, čo znamená, že jeho prežitie závisí aj od dostatočného množstva plávajúceho morského ľadu, na ktorom sa tulene zdržujú.

Morský ľad v Arktíde však rýchlo mizne, pričom už v polovici tohto storočia môže byť celkom bežným javom, že Arktída bude v lete úplne bez ľadu. Biely medveď preto patrí medzi najohrozenejšie druhy na svete a nedobrovoľne sa tak stal ikonou globálneho otepľovania.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Pozrite si, na čom chce šetriť štátna poisťovňa, aby sa dostala zo straty

Denník SME prináša zoznam úsporných opatrení, ako ho navrhla štátna poisťovňa a schválil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Šéf VšZP Miroslav Kočan upozornil na rekordnú stratu poisťovne zároveň však musí vymyslieť, ako sa s nej dostať.

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo Plus

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop