BRATISLAVA. Novela zákona o verejnom obstarávaní nevyrieši problém so schránkovými firmami v daňových rajoch. Varujú opoziční poslanci, ktorí nie sú spokojní s vládnym riešením. Parlament o ňom rokuje po niekoľkých týždňoch opäť.
Prezident Andrej Kiska totiž so schválenou právnou normou nebol spokojný a vrátil ho poslancom na opätovné prerokovanie.
Podľa Lucie Žitňanskej z Mosta-Híd je problém zákona okrem iného to, že sa vzťahuje len na firmy, ktoré sa zapoja do verejného obstarávania. Opozícia by chcela, aby sa vzťahoval na všetky štátne zdroje aj mimo verejných súťaží. "Tento zákon nie je účinné riešenie," poznamenala v pléne Žitňanská.
Obviňujú Smer
Pavol Zajac z KDH je presvedčený, že tento zákon nezabezpečí, aby sa verejnosť dozvedela mená konečných užívateľov výhod firiem. Právnu normu kritizoval aj Miroslav Beblavý (nezaradený), obviňuje vládny Smer z toho, že prijíma zákon len na oko.
Podobný názor má aj Daniel Lipšic (nezaradený).
"Vládna strana prijíma zákony len preto, aby sa dalo povedať, že niečo prijali," povedal. Ako príklad uviedol zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý od začiatku označoval za bezzubý. Za viac ako päť rokov nebol podľa Lipšica uplatnený ani v jednom prípade.
"Smer nemá chuť ani vôľu prijímať skutočné protikorupčné zákony," zdôraznil Lipšic.
Zvýši sa aj limit
Podpredseda parlamentu Miroslav Číž (Smer) právnu normu hájil. Odmieta tvrdenia, že súčasná vláda nerobí nič proti schránkovým firmám, ktoré profitujú na štáte. Žitňanskej a Beblavému pripomína, že pôsobili v strane SDKÚ, ktorá bola napojená na schránkovú firmu.
Novela zákona o verejnom obstarávaní zavádza verejný register konečných užívateľov výhod z firiem, ktoré sa uchádzajú o štátne zákazky vo verejných tendroch. Takéto firmy teda majú zverejňovať svojich konečných beneficientov.
Okrem toho novela zvyšuje hranicu, od ktorej budú musieť obce, mestá, vyššie územné celky, nemocnice či univerzity nakupovať cez Elektronický kontraktačný systém (EKS). Limit sa má zvýšiť zo súčasných 1000 eur na 5000 eur a vyššie. Povinnosť sa nemá týkať potravín, kde je limit až 40-tisíc eur.
