BRATISLAVA. Poslanci Európskeho parlamentu v stredu odobrili navrhovaný núdzový mechanizmus Európskej komisie na premiestnenie 120-tisíc žiadateľov o azyl z krajín prvej línie - Grécka, Maďarska a Talianska do ďalších členských štátov Európskej únie.
Ako agentúru SITA informovala tlačová atašé z Tímu Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Soňa Miháliková Mellak, europarlament podporil návrh Komisie pomerom hlasov 370 za, 134 proti a 52 sa zdržalo hlasovania.
Pravidlá stáleho mechanizmu
Pri určovaní pravidiel stáleho mechanizmu však už budú Európsky parlament a Rada v zložení ministrov vnútra v rovnocennom postavení, a teda sa na finálnom znení legislatívneho aktu budú musieť dohodnúť spoločne v utorok 22. septembra na mimoriadnom zasadnutí.
V rámci navrhovaného záväzného mechanizmu by mali byť žiadatelia o azyl premiestnení do členských štátov na základe ich absorpčnej kapacity, ktorá by mala byť určená niekoľkými kritériami a im pridelenou váhou - počet obyvateľov (40 %), hrubý domáci produkt (HDP) (40 %), priemerný počet predchádzajúcich žiadostí o azyl (10 %) a miera nezamestnanosti (10 %).
Návrh Komisie počíta s premiestnením 120 tisíc žiadateľov o azyl, a to 50 400 utečencov z Grécka, 54 000 utečencov z Maďarska a 15 600 utečencov z Talianska do ostatných štátov EÚ.
Prijímajúci členský štát by za každú osobu premiestnenú v rámci tohto mechanizmu získal jednorazovú platbu vo výške šesťtisíc eur, pričom polovica z tejto sumy by bola prijímajúcemu štátu poukázaná vopred, aby mohli vnútroštátne orgány konať čo najrýchlejšie.
Krajiny, z územia ktorých budú žiadatelia o azyl premiestnení, by mali dostať 500 eur za každú relokovanú osobu na pokrytie cestovných nákladov.
Prijatie naliehavých opatrení
Návrh núdzového mechanizmu však počíta aj s možnosťou, že členský štát nebude na základe opodstatnených a objektívnych dôvodov, napríklad z dôvodu prírodnej katastrofy, dočasne schopný podieľať sa na premiestňovaní žiadateľov.
Ak sa tak stane, daný štát môže byť na základe rozhodnutia Komisie oslobodený od povinnosti zúčastňovať sa na relokačnom mechanizme, a to maximálne na obdobie jedného roka.
Zároveň však bude musieť do rozpočtu EÚ prispieť sumou vo výške 0,002 percent svojho HDP na pokrytie zvýšených nákladov ostatných členských štátov.
Členovia Európskeho parlamentu vyzývajú členské štáty EÚ, aby spoločne prijali naliehavé opatrenia na zvládnutie súčasnej utečeneckej krízy a pomohli vybudovať dlhodobo funkčný európsky azylový a migračný systém.
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz ešte pred hlasovaním oznámil, že luxemburskému premiérovi Xavierovi Bettelovi, ktorého krajina aktuálne predsedá Rade EÚ, zašle list, v ktorom ho požiada o okamžité uvoľnenie finančných prostriedkov pre krajiny, ktoré prijali najviac utečencov zo Sýrie - teda pre Libanon, Turecko a Jordánsko.
Nesolidárnosť krajín
"Je našou ľudskou povinnosťou pomôcť ľuďom, ktorí sú v ohrození života," uviedol europoslanec Branislav Škripek. Zároveň považuje za rozumné sa brániť voči tým, ktorí neutekajú pred smrťou, ale v masovom exode hľadajú lepšiu budúcnosť za podpory pašerákov.
,,Na druhej strane považujem za hrubý výsmech navrhované riešenie nášho slovenského premiéra Roberta Fica na prijatie 200 utečencov. A za tento výsmech, ako sa dnešným dokumentom črtá, Slovensko ako aj krajiny, ktoré nesúhlasili s kvótami, ponesú následky v nanútenom prerozdelení," dodal Škripek.
Podľa Škripeka krajiny EÚ dostali možnosť slobodne a zodpovedne si alokovať 40 000 utečencov podľa prvého relokačného mechanizmu. Viaceré krajiny vrátane Slovenska sa však k prerozdeleniu utečencov už vtedy postavili odmietavo.
,,Krajiny ponúkli miesto pre vyše 32-tisíc ľudí a pre zvyšných, necelých osemtisíc, už nie. Slovensko ponúklo 200 miest," povedal Škripek. Podľa neho sa preto dnes nemôžeme čudovať, že sa Európska komisia snaží vzniknutú situáciu riešiť nie podľa našich predstáv a s vyšším počtom utečencov.
,,Európska únia čelí najväčšiemu sťahovaniu národov od začiatku druhej svetovej vojny. Nesolidárnosť niektorých krajín a odmietanie reálnej skutočnosti spôsobila nielen to, že západná Európa prestáva rozumieť krajinám strednej a východnej Európy, ale aj radikalizáciu obyvateľstva, čo považujem za súdok s výbušným prachom," uzavrel Škripek.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
