KOŠICE. Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska požiadal Ústavný súd SR o preskúmanie súladu novely zákona, ktorá upravuje poplatky v ambulanciách, s Ústavou SR. Podľa hlavy štátu je novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti v rozpore s ochranou práv pacientov, ktorú garantuje ústava.
"Zákon neochránil ľudí pred poplatkami, naopak tento zákon spustil novú vlnu úhrad. Namiesto zákonom zakázaných poplatkov poskytovatelia zdravotnej starostlivosti prichádzajú aj s inými úhradami a musím, žiaľ, konštatovať, že nad niektorými poplatkami rozum normálneho človeka ostáva stáť," uviedol Kiska.
Povinnosťou štátu
Ako príklad spomenul platbu za nespolupracujúce dieťa, za elektronický manažment, za prevzatie pacienta z inej ambulancie či dokonca úhradu v prípade, aj keď sa pacient nedostaví na vyšetrenie. Sumy sa podľa neho pohybujú v desiatkach eur.
"Som presvedčený, že je povinnosťou štátu zasiahnuť a túto situáciu napraviť. Nielen pre absurdnosť niektorých poplatkov, ktorým budú pacienti na Slovensku čeliť, ale preto, že zákon, tak ako bol schválený a je už niekoľko mesiacov účinný, môže byť v rozpore s ústavou garantovaným právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť," povedal.
Dodal, že garancia tohto práva podľa už staršieho rozhodnutia ÚS SR neznamená absolútny zákaz vyberania akýchkoľvek poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
"Ale na to, aby základné právo pacientov nezostalo len na papieri, musí byť zákon jasný, zrozumiteľný a predvídateľný," konštatoval.
Podanie na ÚS SR považuje Kiska za prvý krok k zavedeniu poriadku pri vyberaní poplatkov v zdravotníctve.
"Ak toto podanie pred Ústavným súdom uspeje, za druhý logický krok v prospech pacientov by som považoval, aby vláda a parlament presne definovali, vymenovali a ohraničili služby, za ktoré môže poskytovateľ zdravotnej starostlivosti požadovať úhradu, aby sa urobil poriadok v tom doslova bludisku poplatkov ktoré dnes na Slovensku máme," povedal.
Výhrady už pri schvaľovaní
Prezident mal k novele zákona výhrady už pri jej schvaľovaní v parlamente. Poslanci však 11. marca prelomili jeho veto a dali tak zelenú novým pravidlám i zrušeniu prednostného objednávania.
Minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru-SD) vtedy argumentoval, že pacienti vďaka tejto zmene budú vedieť, za čo majú platiť.
Novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti je účinná od začiatku apríla, v praxi sa však zmeny prejavili až od júla.
Podľa novely sa od pacientov už nesmú vyberať poplatky za administratívne úkony ako vypísanie receptu či potvrdenie priepustky do práce pri ošetrení.
Okrem poplatkov za administratívu odzvonilo aj prednostnému objednávaniu sa na termíny. Slovenská lekárska komora aj Asociácia súkromných lekárov SR označili právnu normu za nejasnú.
Na dodržiavanie legislatívy majú dohliadať vyššie územné celky. Ako poukázal Bratislavský samosprávny kraj, zákon sa minul účinku.
Výsledkom má byť aj vznik nových či zvýšenie ostatných poplatkov, prípadne obchádzanie zákazu vyberania platieb od pacientov cez tretie spoločnosti. Ministerstvo zdravotníctva nevylúčilo, že tému poplatkov po čase opäť otvorí.
Čislák: Novela dala jasné pravidlá
Ministra zdravotníctva Viliama Čisláka prekvapilo piatkové podanie prezidenta Andreja Kisku na Ústavný súd vo veci ústavnosti novely zákona, ktorá upravuje poplatky v ambulanciách.
"Považujem podanie na Ústavný súd trošku za nešťastné, pretože ak by Ústavný súd vyhovel požiadavke, tak celý zákon je pozastavený a mojou snahou bolo, aby sa v poplatkoch urobil poriadok. Dali sme jasné pravidlá, za čo sa poplatky vyberajú," reagoval Čislák.
Podľa šéfa rezortu by bolo konštruktívnejšie spoločné stretnutie a rokovanie o veci.
"Ešte neviem, čo je predmetom podania, ale chcem zopakovať, že nie veľmi sa mi pozdáva, že takýmto spôsobom cez médiá komunikujeme. Pán prezident sa viackrát vyjadril cez médiá k zdravotníctvu, čo ja si nemyslím, že by zdravotníctvo bolo v takom zlom stave," dodal minister.
Prezident Kiska v piatok napadol novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Podľa hlavy štátu je novela v rozpore s ochranou práv pacientov, ktorú garantuje ústava.
"Zákon neochránil ľudí pred poplatkami, naopak tento zákon spustil novú vlnu úhrad. Namiesto zákonom zakázaných poplatkov poskytovatelia zdravotnej starostlivosti prichádzajú aj s inými úhradami a musím, žiaľ, konštatovať, že nad niektorými poplatkami rozum normálneho človeka ostáva stáť," uviedol Kiska.
Novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti je účinná od začiatku apríla, v praxi sa však zmeny prejavili až od júla. Podľa novely sa od pacientov už nesmú vyberať poplatky za administratívne úkony ako vypísanie receptu či potvrdenie priepustky do práce pri ošetrení.
Okrem poplatkov za administratívu odzvonilo aj prednostnému objednávaniu sa na termíny. Slovenská lekárska komora aj Asociácia súkromných lekárov označili právnu normu za nejasnú.
KDH rozhodnutie víta
KDH víta piatkové rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku obrátiť sa v prípade zrušenia poplatkov v ambulanciách na Ústavný súd. Podľa experta KDH na zdravotníctvo Mariana Faktora "môže ÚS vniesť do chaosu okolo poplatkov v ambulanciách poriadok".
Kresťanskí demokrati sa podľa Faktora budú snažiť opätovne nájsť podporu pre zavedenie ochranného limitu na poplatky. Ten podľa jeho názoru umožní aj sprehľadniť štruktúru poplatkov. "Bez takejto evidencie nevieme ani to, aké poplatky sa reálne vyberajú," vysvetlil Faktor s tým, že dnes je známa iba celková suma vybraných poplatkov, ktorá presahuje 180 miliónov eur ročne.
Definitívnym riešením problému s poplatkami však je podľa Faktora až stanovenie jasného nároku pacienta. "Ak pacient jasne nevie, na čo má nárok v ambulancii, nevie sa pri požiadavke o platbu brániť," zdôraznil Faktor.
