BRATISLAVA 31. januára (SITA) - Štrajk železničiarov začal dnes okolo 23:00 tak, ako Centrálny štrajkový výbor predpokladal. Znamená to, že na doposiaľ nespresnené obdobie v SR nebude premávať nákladná, ani osobná železničná doprava. Pre agentúru SITA to
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
potvrdil predseda Centrálneho štrajkového výboru Jozef Schmidt. V porovnaní s predchádzajúcim stredajším šesťhodinovým štrajkom očakávajú železnice nižšiu účasť. Štrajk zamestnancov Železníc SR (ŽSR) je podľa generálneho riaditeľa ŽSR Ladislava Saxu neopodstatnený a nezákonný. "Preto by zamestnanci ŽSR mali vykonávať svoje povinnosti aj počas vyhláseného štrajku v plnom rozsahu podľa pracovnej zmluvy,“ konštatoval Saxa. Generálny riaditeľ tiež vyzval v piatok Centrálny štrajkový výbor odborových centrál na železnici, aby na pracoviskách ŽSR zrušil štrajk. Spoločnosť zároveň podala podnet na súd, ktorý by mal zákonnosť štrajku preveriť. Železničná spoločnosť, a.s. (ZSSK) bude riešiť prípadné dopady piatkového štrajku železničiarov znižovaním miezd alebo prepúšťaním pracovníkov. "Výpadok na tržbách v objeme 1,32 mld. Sk, ktorý vznikne pri štrajku, bude ZSSK riešiť plošným znížením platov všetkých zamestnancov minimálne o 25 percent alebo prepúšťaním asi 5 100 zamestnancov bez sociálnych kompenzácií," uviedol hovorca ZSSK Miloš Čikovský. V tomto roku chcela podľa podnikateľského plánu ZSSK v súvislosti s rušením osobnej dopravy na regionálnych a hlavných tratiach prepustiť spolu približne 1 300 pracovníkov. Príčinou dnešného štrajku je rušenie dopravy na 25 regionálnych tratiach, ako aj redukcia dopravy na hlavných tratiach o zhruba 200 spojov. O možnosti štrajku rokovali odboroví predáci už začiatkom januára, keď prezentovali svoje obavy, že môže redukcia osobnej dopravy na regionálnych dráhach viesť k ich postupnej likvidácii. Odbory tiež v druhej polovici januára ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavlovi Prokopovičovi predložili petíciu, na ktorej bolo viac ako 40 tisíc podpisov. Petíciu okrem občanov podpisovali tiež starostovia miest a obcí, ako aj riaditelia podnikov. Odborový zväz železníc 10. januára informoval o pripravovanom protestnom zhromaždení, na ktorom sa 23. januára v Bratislave zúčastnilo zhruba 400 členov železničných odborov. K zúčastneným centrálam, ktorých zástupcovia neskôr vytvorili centrálny štrajkový výbor okrem Odborového združenia železničiarov patria Federácia strojvodcov a Federácia prevádzkových pracovníkov, Odborová asociácia výpravcov a dispečerov, Železničiarsky robotnícky zväz, ako aj Syndikát slovenských železníc, Federácia vlakových čiat a Združenie prevádzkových zamestnancov železníc. Proti rušeniu dopravy na niektorých tratiach protestujú tiež Železničiarsky robotnícky odborový zväz a Odborové združenie východoslovenských prekladísk. Na margo vyjadrení odborov zo začiatku januára Železničná spoločnosť, a.s.(ZSSK) uviedla, že vo svojom podnikateľskom pláne nemôže rátať so stratovými činnosťami. Reagovala tak na protesty proti avizovanému znižovaniu zamestnanosti spojeným s redukciou osobnej dopravy. V tomto roku plánuje ZSSK okrem 443 pracovníkov na 25 regionálnych tratiach, kde sa od 2. februára zastaví osobná doprava, prepustiť ďalších približne 880 ľudí. Odborové združenie železničiarov však v tom čase argumentovalo, že objem prepúšťania spojený s redukciou osobnej dopravy môže v oboch železničných podnikoch predstavovať 3 000 pracovníkov. Centrálny štrajkový výbor 23. januára v popoludňajších hodinách potom, ako skončilo protestné stretnutie odborárov na bratislavskej hlavnej stanici, určil termín štrajku železničných odborových centrál na 29. januára. Výbor rozhodol, že od tretej do deviatej hodiny ráno bude v SR úplne zastavená železničná doprava. Štrajk železničiarov Pavol Prokopovič 24. januára ostro odsúdil. V ten istý deň zároveň štrajkový výbor prvýkrát rokoval so ZSSK. Podľa ministra výbor štrajk vyhlásil v rozpore s kolektívnou zmluvou a Zákonníkom práce. Odbory však následne vyhlásili, že využili svoje právo štrajku v zmysle ústavy, nie zákona o štrajku, či kolektívnej zmluvy. Ako o niekoľko dní spresnil minister, šesťhodinový štrajk železničiarov spôsobí škodu približne 11 mil. Sk. Denné tržby ZSSK predstavujú 50 až 60 mil. Sk. Podľa Prokopoviča zatiaľ bezprostredne cross default železniciam nehrozí, avšak "vyvolávaním nedôvery v očiach veriteľov sa situácia môže vážne skomplikovať". Po transformácii pôvodných Železníc SR (ŽSR) na dva samostatné subjekty totiž prešiel na ŽSR dlh za takmer 50 mld. Sk. Železnice sú enormne zadlžené a ich celkové dlhy sa podľa Prokopoviča blížia sume 48,7 mld. Sk. V tom čase už mali odbory sformulované jasné požiadavky - cieľom výstražného štrajku je zabrániť, aby od 2. februára, resp. 2. marca vstúpil do platnosti nový železničný grafikon. Ďalšia redukcia, ktorá vstúpi na vnútroštátnych trasách do platnosti od 2. februára a na medzištátnych trasách od 2. marca, by sa mala týkať ďalších približne 200 spojov. Po ukončení štrajku z 29. januára rokovania odborov so železnicami pokračovali. Nakoľko sa obe strany nedohodli na kompromise, vyhlásil Centrálny štrajkový výbor ďalší štrajk na 31. januára o 23:00. Na rozdiel od predchádzajúceho štrajku by mal byť tento časovo neobmedzený. Odbory zároveň dnes popoludní prejavili ochotu štrajk odvrátiť v prípade, že by železnice rozhodnutie o rušení osobnej dopravy na tratiach odložili o tri mesiace. Podľa analýz ZSSK by prípadný štrajk na železnici spôsobil spoločnosti každý deň v osobnej doprave výpadok tržieb asi 27 mil. Sk, v nákladnej doprave 66 mil. Sk. Pri tranzitných prepravách sa podľa hovorcu M. Čikovského môžu odkloniť tovarové toky, čím by preprava utrpela pokles o 2,37 mil. ton tovaru a stratu 683 mil. Sk. V dovoze, vývoze a vnútroštátnej doprave by strata z plánovaných výkonov predstavovala 2,5 mil. ton, a teda 637 mil. Sk. Tieto údaje predstavujú stratu z okamžitého odchodu prepráv na iný druh dopravy, alebo na inú železničnú sieť. Trate, kde sa má zrušiť osobná doprava, majú celkovú dĺžku 511 kilometrov, čo predstavuje 14,3 % železničnej siete. Podľa navrhovanej redukcie by mala tri z rušených liniek nahradiť zmluvná autobusová doprava. Najväčšie straty v osobnej preprave vznikajú ZSSK práve na vybraných regionálnych tratiach, kde na jednu korunu tržieb pripadá 5,70 Sk nákladov.