BRATISLAVA. Témou diskusie štvrtkového večera v KC Dunaj v Bratislave bola Pamäť a pamätníky zavraždeným Rómom. Diskutovali osobnosti z Čiech, Poľska a Slovenska, večer moderoval sociológ a prognostik Fedor Gál.
Svoj názor k danej téme prišli vyjadriť ľudia, ktorí sa zaoberajú problematikou holokaustu už niekoľko rokov.
Rasizmus je stále živý
O tom, čo znamená pamiatka a pamätníky zavraždeným Rómom, prišli porozprávať aj dvaja hostia z Poľska.
Roman Kwiatkowski, aktivista a predseda Spolku Rómov v Poľsku, a reportérka a spisovateľka Lidia Ostalowska vyjadrili názor, že pamiatka na túto tragickú dejinnú udalosť je veľmi dôležitá.
„Uplynulo už mnoho rokov, ale stále sa vo svete dejú podobné scenáre ako počas holokaustu. Rasizmus je stále živý,“ povedal Roman Kwiatkowski.
Hosťom diskusie bol tiež Robert Kirchhoff, nezávislý filmový režisér, producent a scenárista.
Súčasťou večera bolo premietanie ukážok pripravovaného filmu Cesta lesom, v ktorom sa Kirchhoff venuje ľuďom zasiahnutým rómskym holokaustom. V dokumente autor tiež zobrazuje osudy ľudí, ktorých holokaust pripravil o najbližších.
Toto sú pamätníky rómskeho holokaustu na SlovenskuČítajte
Žiadna krajina nebola bez viny
Diskusie sa zúčastnil nemecký novinár a publicista Markus Pape, žijúci v Českej republike.
Podľa jeho slov sa v Čechách pri svojej práci stretáva s prevažujúcimi názormi, že ľudia kladú vinu iba nemeckému štátu. Pape presadzuje názor, že na vyvražďovaní menšín mali svoj podiel viaceré štáty.
„Ani jedna krajina sa Židov a Rómov nezastala, práve naopak. Mnohé krajiny Židov a Rómov deportovali, alebo dokonca na vlastnom území perzekvovali.“
Zuzana Kumanová z neziskovej organizácie In Minorita priblížila situáciu na Slovensku. Publikum si mohlo pozrieť pamätníky zavraždeným Rómom Ma bisteren! v digitálnej podobe.
Večer zavŕšil krst knihy Lidie Ostalowskej Cigán je Cigán, ktorá je popisom toho, ako biedne a smutne žijú Rómovia, ktorí sú doma všade a zároveň nikde.
Majorita vie o holokauste málo
Fedor Gál opakovane kládol otázku, čo táto téma vyvoláva u väčšinovej spoločnosti. Hostia zo zahraničia sa zhodli na jedinej odpovedi: Nič.
„Pre niekoho je to prázdne gesto, pre niekoho pieta, pre niekoho súčasť pamäte. Pre niekoho je to nič! Ja sa obávam, že pre väčšinu to nemá žiadnu silu, pretože nemajú osobnú skúsenosť, nemajú svojich mŕtvych, neprešli koncentrákmi. Nevedia, čo je to diskriminácia ani stigmatizácia,“ povedal pre Sme Fedor Gál.
Autor: Monika Komorová
