Vysoká škola môže poskytovať špičkové vzdelanie aj bez toho, aby bola jednotkou vo výskume
Profesor Ľubor Fišera (69) je sedem rokov predsedom Akreditačnej komisie. Po skončení komplexnej akreditácie 22 vysokých škôl a pred pondelkovým otvorením nového vysokoškolského roka povedal, že hoci máme rôzne vysoké školy, nasilu sa ich snažíme dostať na rovnakú úroveň.
Čo sa získalo komplexnou akreditáciou 22 vysokých škôl?
„Pomerne dobrý obraz o slovenskom vysokom školstve.“
Aký je?
„Vysoké školy sú rôzne, len sa ich už roky nasilu snažíme nivelizovať, čo im škodí. Ak k tomu pridáme spôsob financovania, tak vidíme dôsledky. Ak budeme chcieť mať rovnaké vysoké školy, hodnotiť ich rovnako, tak sa ťažko pohneme z miesta.“
- Katolícka univerzita v Ružomberku
- Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
- Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
- Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
- Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach
Musia všetky poskytovať tri stupne vzdelania?
„Pripusťme konečne, že nie každá univerzita musí byť nevyhnutne výskumná. Že môže poskytovať špičkové vzdelanie na prvom a druhom stupni, byť žiadaná a uznávaná tak, ako to poznáme zo zahraničia.“
Ktoré univerzity vyšli z akreditácie najlepšie?
„Z komplexnej akreditácie vyplýva, že máme iba štyri výborné univerzity – Univerzitu Komenského, Slovenskú technickú univerzitu, Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Technickú univerzitu v Košiciach. Za nimi nasledujú Žilinská univerzita, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Technická univerzita vo Zvolene. V tejto akreditácii vyšla dokonca Slovenská technická univerzita o niečo lepšie ako Univerzita Komenského.“
V čom boli technici lepší?
„Vo výskumnej činnosti študentov a absolventov doktorandského štúdia.“
Čo bolo najväčšou slabinou piatich univerzít, ktoré by mohli prísť o svoj štatút?
