TEXT: Eva Andrejčáková, FOTO: archív ZŠ Narnia, Architekti M&M, Archív M. M.
M oje meno je Igor Hnízdo, povedal urastený chlapík vo vojenskej uniforme a zagánil na triedu. S mrazivým pokojom švihol trstenicou, tresol rukou o tabuľu a zrazil podpätky na drevenej palubovej dlážke.
Bola napustená čiernou fermežou alebo možno opotrebovaným olejom z lokomotív. Deti v masívnych drevených laviciach priskrutkovaných o podlahu sa neisto pomrvili.
Po druhej svetovej vojne to v školách vyzeralo presne tak ako v známej Obecnej škole. Ťažký, nepraktický školský nábytok vyrábaný vo fabrikách vo Vysokej nad Kysucou a v Spišskej Novej Vsi len utvrdzoval človeka v tom, že moc učiteľa je neobmedzená, dieťa v lavici sa nemá ani pohnúť a jeho práva sa končia pred bránou školy.
Po páde režimu v roku 1989 sa veľa školských priestorov na Slovensku začalo meniť. Do jednotného systému výučby postupne prenikali nové metódy a tie si vyžiadali zmeny prostredia.
Budovy škôl zároveň chradli, na zásadnú renováciu priestorov bolo treba veľa peňazí, o ktorých sa v školstve dodnes mnohým iba sníva.
„Paradoxne aj dnes existujú školy, do ktorých keď vkročíte, ovanie vás dych komunizmu. Tento pocit pravidelne zažívam, keď chodím voliť. Padne na mňa vždy čosi ťaživé, až depresívne. Zdá sa mi, že za viac ako dvadsať rokov sa v nich takmer nič nezmenilo. Sú zamknuté, ťažko sa do nich dostanete, dokonca ani rodičia detí sa v nich nemôžu voľne pohybovať,“ hovorí Viera Hojnošová, špeciálna pedagogička bratislavskej školy Narnia.
Satelitný projekt
[content type="citation"]Deti trávia v škole aj dvanásť hodín denne. Zaslúžia si, aby sa im priestory prihovárali.[/content]
Aká by teda mala byť dobrá moderná škola pre súčasné deti? Hoci sa v posledných rokoch otvárajú možnosti financovania cez európske fondy, otázka stavby novej, modernej budovy školy na zelenej lúke akoby nebola u nás aktuálna.
Na to, kam sa za posledné roky posunuli predstavy architektov o nej, boli nedávno zvedaví v Prahe. Jedna zo satelitných obcí pri českej metropole – Chýně – patrí medzi najrýchlejšie sa rozrastajúce v krajine.
Za posledné roky sa tam vo veľkom sťahujú mladé rodiny. Výhodou obce je, že má svoje staré jadro, okolo ktorého môžu vznikať celé urbanistické celky rodinných domov. Po čase vysvitlo, že v obci žije veľké množstvo detí.
Vypísala sa teda medzinárodná architektonická súťaž na výstavbu školy spojenej s komunitným centrom, ktoré by zároveň slúžilo pre všetkých v obci.
Zapojilo sa vyše šesťdesiat architektonických tímov z celého sveta. Medzinárodná porota prisúdila víťazstvo architektom z Paríža. Hneď za nimi sa umiestnili mladí architekti z Bratislavy. Čím zaujali?
