PRIPRAVILI: Viera Juhászová a redaktori MY a Korzár
N ie sú to len výrobky ľudových remeselníkov či produkty z mlieka, ktoré sa spájajú s naším regiónom. Dobré meno si získavajú, a to aj za hranicami Slovenska, hudobné nástroje, nábytok alebo špeciálna technika.
Krupinské odmínovače, známe boženy či topoľčiansky Decodom vznikli v 90. rokoch. Výrobcovia fajansy zo Záhoria sa zas odvolávajú na vzory a postupy z 18. storočia, a tradícia špaňodolinskej paličkovanej čipky siaha ešte o niekoľko storočí dozadu.
Do nášho výberu sa dostali tiež slad z Levíc, borovička z Trenčína a káva z Popradu. Patria medzi výrobky, ktoré šíria dobré meno svojho regiónu.
(vju)
Základ piva vzniká v Leviciach
[content type="longread-pos" pos="left"]
Výroba sladu
- 2 mesiace zreje jačmenné zrno po zbere v silách,
- namáčanie,
- 7 dní klíčia v Saladinových skriniach,
- sušenie a odstránenie klíčkov,
- 60 dní skladovanie v silách,
- leštenie.
[/content]
LEVICE. Základom kvalitného piva je slad. Najväčšiu produkciu jačmeňa na Slovensku má okres Levice.
„Táto zemepisná oblasť a klíma dávajú sladovníckemu jačmeňu vynikajúce parametre,“ hovorí Ivan Paška, riaditeľ divízie zahraničného obchodu spoločnosti Osivo.
V súčasnosti je najväčším odberateľom levického sladu banskobystrický pivovar. Jeho svetlé pivá získavajú ocenenia medzi klasicky varenými pivami na náročnejšom českom trhu.
„Sústreďujeme sa na malé a stredné pivovary, ktoré varia klasickou metódou – tzv. ležiaky, ktoré stoja 50 až 60 dní,“ povedal Paška.
Poznajú ich v budapeštianskych, viedenských a škandinávskych reštauráciách a pivárňach.
Základom kvalitného sladu je podľa riaditeľa levického závodu Osivo Stanislava Mikulášiho technologický postup. Začína sa v 78 zásobníkoch – silách, kde zrná po zbere zrejú dva mesiace. Potom sa namáčajú vo vode v tzv. náduvníkoch a sedem dní klíčia v obrovských Saladinových skriniach.
Produkt pokračuje do hvozdov v sušiarni, ktoré siahajú do výšky šiestich poschodí. Potom sa zo zŕn odstránia klíčky. Ďalších približne 60 dní potom čakajú v skladovacích silách na expedíciu. Práve toto obdobie je pre kvalitu pivárenského sladu a teda i budúceho piva veľmi dôležité.
„Získavajú tu pivovarnícke vlastnosti sladu, od ktorých závisí, koľko piva sa z neho neskôr vyrobí,“ vysvetlil Mikoláši.
Nakoniec sa zrná leštia, čím sa zároveň zbavujú šupiek.
Jana Némethová
Spoločnosť plánuje rozšíriť výrobu. (Foto: Ondrej Šomodi)
Vzkriesili výrobu nábytku
TOPOĽČANY. Nábytok je asi najúspešnejším produktom z Topoľčian, ktorému sa podarilo prekročiť hranice Slovenska. Spoločnosti Decodom, ktorá ročne predá viac ako 70-tisíc obývačiek, sa podarilo preraziť aj v Poľsku, Rusku, vo Švajčiarsku či v Nemecku.
Ešte začiatkom minulého storočia rakúsky podnikateľ Adolf Schmidt založil v Bošanoch parnú pílu. V Topoľčanoch sa vyrábali kvalitné parkety či podvaly. S výrobou nábytku sa začalo v roku 1947 vo fabrike Drevoindustria.
O jedenásť rokov neskôr už firma pôsobila pod názvom Mier a patrila k dvom najväčším výrobcom nábytku vo vtedajšom Československu a mala výrazné exportné úspechy. Po roku 1989 Mier prešiel do súkromných rúk a koncom 90. rokov firma skrachovala.
Miesto Mieru zaujala v roku 1999 spoločnosť Decodom, ktorá si zo začiatku nábytkárske závody prenajímala a neskôr ich odkúpila od správcu konkurznej podstaty.
Vďaka zmenám v logistike aj výrobe sa podarilo závod opäť postaviť na nohy. Dnes vyrába nábytok na báze drevotrieskovej dosky a vákuovo lisovanej fólie.
Ondrej Šomodi
Borovička bývala medecínou
[content type="longread-pos" pos="left"]
[/content]
TRENČÍN. Borovička sa v Trenčíne vyrába od 19. storočia. Borievky pôvodne slúžili na dochutenie zemiakového liehu. Až neskôr vzniklo remeslo borovičkárov z trenčianskej župy.
„Borovičkári sú predavači pálenky a oleja z borievok. V plochých súdočkoch nosieva chlap svoj tovar na chrbte a predáva ho po celom kraji až po Rakúsko a Moravu,“ píše Ján Čaplovič v Etnografii Slovákov v Uhorsku z polovice 19. storočia.
Pred viac ako sto rokmi sa začala borovička vyrábať priemyselne. V roku 1886 založili v Trenčíne firmu na výrobu liehu a kvasníc Kornhauser a Herzka.
V roku 1932 sa presťahovala do priestorov, v ktorých sa vyrába borovička aj dnes. Od 70. rokov to bol závod Slovlik, v súčasnosti spoločnosť Old Herold.
Trenčianske likérky roky cibrili výrobu a receptúru borovičky z borievkového destilátu.
Medicinálna Juniperus borovička bola slávna už začiatkom 20. storočia. Za prvej Československej republiky ju vyvážali do USA a neskôr bola chránená medzinárodným patentom.
Dora Briestenská
Vianočné gule sú z Čadce
ČADCA. Čadčianska Okrasa sa už takmer šesťdesiat rokov špecializuje na ručnú výrobu sklenených vianočných ozdôb. Až 95 percent výroby družstva smeruje na trhy v zahraničí.
Odberatelia sú z krajín západnej Európy, Nemecka, Rakúska, Holandska, Dánska, Švédska či z USA.
V tomto roku vyrobili tri milióny vianočných gúľ. Prvé smerovali ešte v máji do Ameriky. Posledné vyexpedujú koncom októbra.
V družstve dnes pracuje 120 zamestnancov, prevažná väčšina sú ženy. Každý výrobok je originál, ozdoby sú ručne fúkané aj zdobené.
Predsedníčka družstva Anna Ostružiarová hovorí, že tento rok je záujem o vianočné gule s priemerom okolo sedem až osem centimetrov, v jemných pastelových farbách, ladených do ružova, zelena, modra.
Záujem neupadá ani o tradičné biele, červené či zlaté ozdoby.
Nižší záujem na domácom trhu si Ostružiarová vysvetľuje najmä dovozom lacných umelohmotných ozdôb z Ázie ale aj nižšou kúpyschopnosťou. „Okrem toho sa mnoho domácností vracia k tradičnej výzdobe vianočných stromčekov slamenými ozdobami, orechami a sušeným ovocím“.
Iveta Hažíková
Peter Pollák vytvára keramiku podľa vzorov z čias Habsburgovcov. (Foto: Ingrid Sochorová)
Vyrábajú fajansu, z akej jedávala šľachta
[content type="longread-pos" pos="left"]
1743
vznikla v Holíči manufaktúra preslávená fajansovou keramikou.
[/content]
HOLÍČ. Výrobky cisársko-kráľovskej manufaktúry, ktorú založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský v prvej polovici 18. stročia, zodpovedali vysokým požiadavkám vtedajšieho európskeho štandardu.
Originálne holíčske servisy tvoria súčasť vybavenia mnohých šľachtických sídiel – v Bojniciach, na Červenom Kameni, v Strážnici, Buchloviciach, no aj v múzeách vo Viedni či v Prahe.
V roku 1984 sa hŕstke nadšencov v Holíči podarilo založiť dielňu, ktorá sa inšpirovala v produkcii bývalej manufaktúry. Navštevovali múzeá, hľadali fotografie s pôvodnými vzormi.
V roku 1991 sa z pôvodnej dielne vyčlenila samostatná skupina pod vedením Petra Polláka a vytvorila vlastnú výrobňu Holíčska fajansa – Pollák.
