SME

Fajansa, čipky či biče. Výrobky, ktoré preslávili slovenské regióny

Fajansa, čipky či biče. Výrobky, ktoré preslávili slovenské regióny

Niektoré výrobky majú stáročnú tradíciu, iné si ju začali budovať len v posledných rokoch. Poznajú ich aj v zahraničí.

PRIPRAVILI: Viera Juhászová a redaktori MY a Korzár

N ie sú to len výrobky ľudových remeselníkov či produkty z mlieka, ktoré sa spájajú s naším regiónom. Dobré meno si získavajú, a to aj za hranicami Slovenska, hudobné nástroje, nábytok alebo špeciálna technika.

Krupinské odmínovače, známe boženy či topoľčiansky Decodom vznikli v 90. rokoch. Výrobcovia fajansy zo Záhoria sa zas odvolávajú na vzory a postupy z 18. storočia, a tradícia špaňodolinskej paličkovanej čipky siaha ešte o niekoľko storočí dozadu.

Do nášho výberu sa dostali tiež slad z Levíc, borovička z Trenčína a káva z Popradu. Patria medzi výrobky, ktoré šíria dobré meno svojho regiónu.

(vju)

Základ piva vzniká v Leviciach

[content type="longread-pos" pos="left"]

Výroba sladu

[/content]

LEVICE. Základom kvalitného piva je slad. Najväčšiu produkciu jačmeňa na Slovensku má okres Levice.

„Táto zemepisná oblasť a klíma dávajú sladovníckemu jačmeňu vynikajúce parametre,“ hovorí Ivan Paška, riaditeľ divízie zahraničného obchodu spoločnosti Osivo.

V súčasnosti je najväčším odberateľom levického sladu banskobystrický pivovar. Jeho svetlé pivá získavajú ocenenia medzi klasicky varenými pivami na náročnejšom českom trhu.

„Sústreďujeme sa na malé a stredné pivovary, ktoré varia klasickou metódou – tzv. ležiaky, ktoré stoja 50 až 60 dní,“ povedal Paška.

Poznajú ich v budapeštianskych, viedenských a škandinávskych reštauráciách a pivárňach.

Základom kvalitného sladu je podľa riaditeľa levického závodu Osivo Stanislava Mikulášiho technologický postup. Začína sa v 78 zásobníkoch – silách, kde zrná po zbere zrejú dva mesiace. Potom sa namáčajú vo vode v tzv. náduvníkoch a sedem dní klíčia v obrovských Saladinových skriniach.

Produkt pokračuje do hvozdov v sušiarni, ktoré siahajú do výšky šiestich poschodí. Potom sa zo zŕn odstránia klíčky. Ďalších približne 60 dní potom čakajú v skladovacích silách na expedíciu. Práve toto obdobie je pre kvalitu pivárenského sladu a teda i budúceho piva veľmi dôležité.

„Získavajú tu pivovarnícke vlastnosti sladu, od ktorých závisí, koľko piva sa z neho neskôr vyrobí,“ vysvetlil Mikoláši.

Nakoniec sa zrná leštia, čím sa zároveň zbavujú šupiek.

Jana Némethová

Spoločnosť plánuje rozšíriť výrobu. (Foto: Ondrej Šomodi)

Vzkriesili výrobu nábytku

TOPOĽČANY. Nábytok je asi najúspešnejším produktom z Topoľčian, ktorému sa podarilo prekročiť hranice Slovenska. Spoločnosti Decodom, ktorá ročne predá viac ako 70-tisíc obývačiek, sa podarilo preraziť aj v Poľsku, Rusku, vo Švajčiarsku či v Nemecku.

Ešte začiatkom minulého storočia rakúsky podnikateľ Adolf Schmidt založil v Bošanoch parnú pílu. V Topoľčanoch sa vyrábali kvalitné parkety či podvaly. S výrobou nábytku sa začalo v roku 1947 vo fabrike Drevoindustria.

O jedenásť rokov neskôr už firma pôsobila pod názvom Mier a patrila k dvom najväčším výrobcom nábytku vo vtedajšom Československu a mala výrazné exportné úspechy. Po roku 1989 Mier prešiel do súkromných rúk a koncom 90. rokov firma skrachovala.

Miesto Mieru zaujala v roku 1999 spoločnosť Decodom, ktorá si zo začiatku nábytkárske závody prenajímala a neskôr ich odkúpila od správcu konkurznej podstaty.

Vďaka zmenám v logistike aj výrobe sa podarilo závod opäť postaviť na nohy. Dnes vyrába nábytok na báze drevotrieskovej dosky a vákuovo lisovanej fólie.

Ondrej Šomodi

Borovička bývala medecínou

[content type="longread-pos" pos="left"]

[/content]

TRENČÍN. Borovička sa v Trenčíne vyrába od 19. storočia. Borievky pôvodne slúžili na dochutenie zemiakového liehu. Až neskôr vzniklo remeslo borovičkárov z trenčianskej župy.

„Borovičkári sú predavači pálenky a oleja z borievok. V plochých súdočkoch nosieva chlap svoj tovar na chrbte a predáva ho po celom kraji až po Rakúsko a Moravu,“ píše Ján Čaplovič v Etnografii Slovákov v Uhorsku z polovice 19. storočia.

Pred viac ako sto rokmi sa začala borovička vyrábať priemyselne. V roku 1886 založili v Trenčíne firmu na výrobu liehu a kvasníc Kornhauser a Herzka.

V roku 1932 sa presťahovala do priestorov, v ktorých sa vyrába borovička aj dnes. Od 70. rokov to bol závod Slovlik, v súčasnosti spoločnosť Old Herold.

Trenčianske likérky roky cibrili výrobu a receptúru borovičky z borievkového destilátu.

Medicinálna Juniperus borovička bola slávna už začiatkom 20. storočia. Za prvej Československej republiky ju vyvážali do USA a neskôr bola chránená medzinárodným patentom.

Dora Briestenská

Vianočné gule sú z Čadce

ČADCA. Čadčianska Okrasa sa už takmer šesťdesiat rokov špecializuje na ručnú výrobu sklenených vianočných ozdôb. Až 95 percent výroby družstva smeruje na trhy v zahraničí.

Odberatelia sú z krajín západnej Európy, Nemecka, Rakúska, Holandska, Dánska, Švédska či z USA.

V tomto roku vyrobili tri milióny vianočných gúľ. Prvé smerovali ešte v máji do Ameriky. Posledné vyexpedujú koncom októbra.

V družstve dnes pracuje 120 zamestnancov, prevažná väčšina sú ženy. Každý výrobok je originál, ozdoby sú ručne fúkané aj zdobené.

Predsedníčka družstva Anna Ostružiarová hovorí, že tento rok je záujem o vianočné gule s priemerom okolo sedem až osem centimetrov, v jemných pastelových farbách, ladených do ružova, zelena, modra.

Záujem neupadá ani o tradičné biele, červené či zlaté ozdoby.

Nižší záujem na domácom trhu si Ostružiarová vysvetľuje najmä dovozom lacných umelohmotných ozdôb z Ázie ale aj nižšou kúpyschopnosťou. „Okrem toho sa mnoho domácností vracia k tradičnej výzdobe vianočných stromčekov slamenými ozdobami, orechami a sušeným ovocím“.

Iveta Hažíková

Peter Pollák vytvára keramiku podľa vzorov z čias Habsburgovcov. (Foto: Ingrid Sochorová)

Vyrábajú fajansu, z akej jedávala šľachta

[content type="longread-pos" pos="left"]

1743

vznikla v Holíči manufaktúra preslávená fajansovou keramikou.

[/content]

HOLÍČ. Výrobky cisársko-kráľovskej manufaktúry, ktorú založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský v prvej polovici 18. stročia, zodpovedali vysokým požiadavkám vtedajšieho európskeho štandardu.

Originálne holíčske servisy tvoria súčasť vybavenia mnohých šľachtických sídiel – v Bojniciach, na Červenom Kameni, v Strážnici, Buchloviciach, no aj v múzeách vo Viedni či v Prahe.

V roku 1984 sa hŕstke nadšencov v Holíči podarilo založiť dielňu, ktorá sa inšpirovala v produkcii bývalej manufaktúry. Navštevovali múzeá, hľadali fotografie s pôvodnými vzormi.

V roku 1991 sa z pôvodnej dielne vyčlenila samostatná skupina pod vedením Petra Polláka a vytvorila vlastnú výrobňu Holíčska fajansa – Pollák.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Najnebezpečnejší text na facebooku napísal jeho zakladateľ Plus

Mark Zuckerberg chce použiť silu firmy na to, aby zmenil podobu našej spoločnosti. Bol by veľmi nebezpečným spasiteľom.

Mark Zuckerberg

Bratislavskí poslanci mali brať úplatky. Za hazard aj proti nemu

Ak prejde úplný zákaz, tri roky bude jediným kasínom Banco.

Protestujúci počas rokovania o zákaze hazardu v Bratislave.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop