SME

Fajansa, čipky či biče. Výrobky, ktoré preslávili slovenské regióny

Fajansa, čipky či biče. Výrobky, ktoré preslávili slovenské regióny

Niektoré výrobky majú stáročnú tradíciu, iné si ju začali budovať len v posledných rokoch. Poznajú ich aj v zahraničí.

PRIPRAVILI: Viera Juhászová a redaktori MY a Korzár

N ie sú to len výrobky ľudových remeselníkov či produkty z mlieka, ktoré sa spájajú s naším regiónom. Dobré meno si získavajú, a to aj za hranicami Slovenska, hudobné nástroje, nábytok alebo špeciálna technika.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Krupinské odmínovače, známe boženy či topoľčiansky Decodom vznikli v 90. rokoch. Výrobcovia fajansy zo Záhoria sa zas odvolávajú na vzory a postupy z 18. storočia, a tradícia špaňodolinskej paličkovanej čipky siaha ešte o niekoľko storočí dozadu.

Do nášho výberu sa dostali tiež slad z Levíc, borovička z Trenčína a káva z Popradu. Patria medzi výrobky, ktoré šíria dobré meno svojho regiónu.

(vju)

Základ piva vzniká v Leviciach

[content type="longread-pos" pos="left"]

Výroba sladu

[/content]

LEVICE. Základom kvalitného piva je slad. Najväčšiu produkciu jačmeňa na Slovensku má okres Levice.

„Táto zemepisná oblasť a klíma dávajú sladovníckemu jačmeňu vynikajúce parametre,“ hovorí Ivan Paška, riaditeľ divízie zahraničného obchodu spoločnosti Osivo.

V súčasnosti je najväčším odberateľom levického sladu banskobystrický pivovar. Jeho svetlé pivá získavajú ocenenia medzi klasicky varenými pivami na náročnejšom českom trhu.

„Sústreďujeme sa na malé a stredné pivovary, ktoré varia klasickou metódou – tzv. ležiaky, ktoré stoja 50 až 60 dní,“ povedal Paška.

Poznajú ich v budapeštianskych, viedenských a škandinávskych reštauráciách a pivárňach.

Základom kvalitného sladu je podľa riaditeľa levického závodu Osivo Stanislava Mikulášiho technologický postup. Začína sa v 78 zásobníkoch – silách, kde zrná po zbere zrejú dva mesiace. Potom sa namáčajú vo vode v tzv. náduvníkoch a sedem dní klíčia v obrovských Saladinových skriniach.

Produkt pokračuje do hvozdov v sušiarni, ktoré siahajú do výšky šiestich poschodí. Potom sa zo zŕn odstránia klíčky. Ďalších približne 60 dní potom čakajú v skladovacích silách na expedíciu. Práve toto obdobie je pre kvalitu pivárenského sladu a teda i budúceho piva veľmi dôležité.

„Získavajú tu pivovarnícke vlastnosti sladu, od ktorých závisí, koľko piva sa z neho neskôr vyrobí,“ vysvetlil Mikoláši.

Nakoniec sa zrná leštia, čím sa zároveň zbavujú šupiek.

Jana Némethová

Spoločnosť plánuje rozšíriť výrobu. (Foto: Ondrej Šomodi)

Vzkriesili výrobu nábytku

TOPOĽČANY. Nábytok je asi najúspešnejším produktom z Topoľčian, ktorému sa podarilo prekročiť hranice Slovenska. Spoločnosti Decodom, ktorá ročne predá viac ako 70-tisíc obývačiek, sa podarilo preraziť aj v Poľsku, Rusku, vo Švajčiarsku či v Nemecku.

Ešte začiatkom minulého storočia rakúsky podnikateľ Adolf Schmidt založil v Bošanoch parnú pílu. V Topoľčanoch sa vyrábali kvalitné parkety či podvaly. S výrobou nábytku sa začalo v roku 1947 vo fabrike Drevoindustria.

O jedenásť rokov neskôr už firma pôsobila pod názvom Mier a patrila k dvom najväčším výrobcom nábytku vo vtedajšom Československu a mala výrazné exportné úspechy. Po roku 1989 Mier prešiel do súkromných rúk a koncom 90. rokov firma skrachovala.

Miesto Mieru zaujala v roku 1999 spoločnosť Decodom, ktorá si zo začiatku nábytkárske závody prenajímala a neskôr ich odkúpila od správcu konkurznej podstaty.

Vďaka zmenám v logistike aj výrobe sa podarilo závod opäť postaviť na nohy. Dnes vyrába nábytok na báze drevotrieskovej dosky a vákuovo lisovanej fólie.

Ondrej Šomodi

Borovička bývala medecínou

[content type="longread-pos" pos="left"]

[/content]

TRENČÍN. Borovička sa v Trenčíne vyrába od 19. storočia. Borievky pôvodne slúžili na dochutenie zemiakového liehu. Až neskôr vzniklo remeslo borovičkárov z trenčianskej župy.

„Borovičkári sú predavači pálenky a oleja z borievok. V plochých súdočkoch nosieva chlap svoj tovar na chrbte a predáva ho po celom kraji až po Rakúsko a Moravu,“ píše Ján Čaplovič v Etnografii Slovákov v Uhorsku z polovice 19. storočia.

Pred viac ako sto rokmi sa začala borovička vyrábať priemyselne. V roku 1886 založili v Trenčíne firmu na výrobu liehu a kvasníc Kornhauser a Herzka.

V roku 1932 sa presťahovala do priestorov, v ktorých sa vyrába borovička aj dnes. Od 70. rokov to bol závod Slovlik, v súčasnosti spoločnosť Old Herold.

Trenčianske likérky roky cibrili výrobu a receptúru borovičky z borievkového destilátu.

Medicinálna Juniperus borovička bola slávna už začiatkom 20. storočia. Za prvej Československej republiky ju vyvážali do USA a neskôr bola chránená medzinárodným patentom.

Dora Briestenská

Vianočné gule sú z Čadce

ČADCA. Čadčianska Okrasa sa už takmer šesťdesiat rokov špecializuje na ručnú výrobu sklenených vianočných ozdôb. Až 95 percent výroby družstva smeruje na trhy v zahraničí.

Odberatelia sú z krajín západnej Európy, Nemecka, Rakúska, Holandska, Dánska, Švédska či z USA.

V tomto roku vyrobili tri milióny vianočných gúľ. Prvé smerovali ešte v máji do Ameriky. Posledné vyexpedujú koncom októbra.

V družstve dnes pracuje 120 zamestnancov, prevažná väčšina sú ženy. Každý výrobok je originál, ozdoby sú ručne fúkané aj zdobené.

Predsedníčka družstva Anna Ostružiarová hovorí, že tento rok je záujem o vianočné gule s priemerom okolo sedem až osem centimetrov, v jemných pastelových farbách, ladených do ružova, zelena, modra.

Záujem neupadá ani o tradičné biele, červené či zlaté ozdoby.

Nižší záujem na domácom trhu si Ostružiarová vysvetľuje najmä dovozom lacných umelohmotných ozdôb z Ázie ale aj nižšou kúpyschopnosťou. „Okrem toho sa mnoho domácností vracia k tradičnej výzdobe vianočných stromčekov slamenými ozdobami, orechami a sušeným ovocím“.

Iveta Hažíková

Peter Pollák vytvára keramiku podľa vzorov z čias Habsburgovcov. (Foto: Ingrid Sochorová)

Vyrábajú fajansu, z akej jedávala šľachta

[content type="longread-pos" pos="left"]

1743

vznikla v Holíči manufaktúra preslávená fajansovou keramikou.

[/content]

HOLÍČ. Výrobky cisársko-kráľovskej manufaktúry, ktorú založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský v prvej polovici 18. stročia, zodpovedali vysokým požiadavkám vtedajšieho európskeho štandardu.

Originálne holíčske servisy tvoria súčasť vybavenia mnohých šľachtických sídiel – v Bojniciach, na Červenom Kameni, v Strážnici, Buchloviciach, no aj v múzeách vo Viedni či v Prahe.

V roku 1984 sa hŕstke nadšencov v Holíči podarilo založiť dielňu, ktorá sa inšpirovala v produkcii bývalej manufaktúry. Navštevovali múzeá, hľadali fotografie s pôvodnými vzormi.

V roku 1991 sa z pôvodnej dielne vyčlenila samostatná skupina pod vedením Petra Polláka a vytvorila vlastnú výrobňu Holíčska fajansa – Pollák.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Logo Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti.

JAVYS mal za Smeru pochybne obchodovať s jadrovým odpadom z Talianska

Správu priniesol taliansky denník Il Giornale.


41m
Igor Matovič na tlačovej konferencii.

Matovič zrátal 365 útokov SaS a volal po vzájomnom odpustení. Pre SaS sa zatiaľ nič nemení

Ani Heger si nemyslí, že sa Matovič zmení, vraví politológ Baboš.


20 h
Eurovea tower je prvý slovenský mrakodrap.

Vodu nelejú z vrtuľníka, ľudia neskáču do nafukovacích vankúšov. Ako sa hasí mrakodrap?

Oheň na streche rozostavaného mrakodrapu hasili cez pumpu na betón.


24. jún
SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu