Bratislava 2. februára (TASR) - Národná rada (NR) SR bude vo štvrtok 6. februára na svojej 7. schôdzi rozhodovať o vyslaní slovenskej vojenskej jednotky do Iraku. Podľa príslušných článkov ústavy patrí parlamentu právo rozhodnúť, či vysloví súhlas na pôsobenie príslušníkov ozbrojených síl mimo územia štátu. Preto vládny kabinet požiadal zákonodarcov o takýto súhlas v súvislosti s možnosťou zapojenia sa jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany do spoločných akcií týkajúcich sa Irackej republiky.
Podľa doterajších vyjadrení by mali vyslanie jednotky podporiť SDKÚ, SMK a ANO. Predsedníctvo KDH sa tento týždeň vyslovilo proti vyslaniu vojakov za súčasného poznania vecí a kresťanskodemokratickí poslanci sa budú rozhodovať podľa vlastného uváženia. Strana Smer návrh v parlamente nepodporí a predloží vlastný text uznesenia, v ktorom bude vyslanie vojenskej jednotky podmienené prijatím ďalšej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Opozičné HZDS sa zatiaľ nerozhodlo, aký postoj zaujme, svoje oficiálne stanovisko zverejní v pondelok. KSS bude hlasovať proti.
Poslanci sa budú vo štvrtok rozhodovať nielen podľa dostupných informácií z práce tímu inšpektorov OSN, ale aj pod dojmom záverov zasadania Bezpečnostnej rady (BR) OSN, ktoré sa má konať v noci zo stredy na štvrtok nášho času v New Yorku. Návrh uznesenia NR SR ráta s tým, že BR vysloví súhlas na spoluúčasť v operácii v súlade s mandátom OSN.
Vládny kabinet v súhrnnej analýze problematiky prezentuje poslancom aj verbálnu nótu USA, ktorá nadväzuje na rozhovory oboch exekutív súvisiacich s rozhodovaním BR OSN o Iraku. Američania požadujú umožnenie preletov lietadlám AIR FORCE, prípadne ich núdzové pristátie na území Slovenska. S rozmiestnením amerických alebo koaličných síl sa neráta. Rozhodujúca je požiadavka, aby mohli využiť kapacity špeciálnej jednotky, ktorá bude schopná podporovať vojenské operácie v Iraku zisťovaním prítomnosti chemických a radiačných nebezpečenstiev.
Slovenskí vojaci by sa v operácii pridali k svojim partnerom z Českej republiky v rámci Veliteľstva spoločných síl na základni Camp Doha v Kuvajte.
Snahu dosiahnuť odzbrojenie Iraku a predovšetkým odstránenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov z jeho vlastníctva deklarovalo medzinárodné spoločenstvo už od roku 1990-91, po porážke intervencie Iraku do Kuvajtu. Najnovšie snahy odstrániť hrozbu použitia zbraní hromadného ničenia vyjadruje rezolúcia BR OSN z 8. novembra 2002 číslo 1441 požadujúca zverejnenie irackých zbrojných programov ich vývoja a výroby. Inšpektori OSN v Iraku poukazujú na mnohé nezrovnalosti vyvolávajúce pochybnosti o Irakom deklarovanej ochote zverejniť požadované údaje. Týkajú sa média schopného vyrobiť 26 tisíc litrov antraxu, 1200 litrov botulotoxínu, nedeklarovaný nákup uránu v zahraničí, nezdokladované testy nosičov dlhého doletu nad 150 km, ale aj nepresvedčivé dôkazy o zničení hlavíc s yperitom, 400 biologických bômb a testovanie bezpilotných lietadiel na rozprašovanie biologických látok.
Zbrojní inšpektori OSN pod vedením Hansa Blixa sa do Iraku vrátili po štvorročnej odmlke. Po svojom odchode z krajiny v roku 1998 prehlásili, že nemôžu zaručiť zničenie všetkých zakázaných zbraní. Dnešné vyhlásenia Iraku, že sa tak stalo považujú za neúplné a nepresné.
