BRUSEL. Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák prišiel do Bruselu na utorkové mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť venované utečeneckej kríze s jasným cieľom - hlasovať proti akýmkoľvek kvótam pre utečencov.
Slovensko čelí tlaku na povinné kvóty. Žiadame komplexnú diskusiuČítajte
Povinné kvóty za dobrovoľnosť
Na otázku, či sa luxemburskému predsedníctvu v EÚ, ktoré predsedá Rade ministrov, podarí vo finálnom dokumente vymeniť pojem "povinné kvóty" za dobrovoľnosť pri prerozdeľovaní utečencov, Kaliňák uviedol, že to vníma ako snahu urobiť z kruhu štvorec.
"Snažia sa to nejako vybrúsiť, ale ten základ je stále rovnaký. Akýkoľvek kvótový systém, povinný, nepovinný či dočasný, je nesprávny. Lebo nefunguje a fungovať nebude," zdôraznil minister.
Dodal, že takáto snaha môže mať za cieľ upokojiť verejnosť a médiá, presvedčiť o tom, že existuje nejaká európska solidarita, ale v podstate je to nezmysel.
Kaliňák tesne pred rokovaniami ministrov vnútra EÚ, ktoré sa začali o 15.00 h, nedokázal povedať, či zasadnutie skončí hlasovaním kvalifikovanou väčšinou, čo by znamenalo, že názory Slovenska budú zrejme prehlasované.
Stačí, keď sa v prospech návrhov Európskej komisie vyjadrí 55 percent členských štátov so 65-percentným zastúpením celkovej populácie v EÚ.
"Či sa bude hlasovať, neviem odhadnúť. Ak budeme prehlasovaní, tak to budeme riešiť potom," upozornil Kaliňák.
Všetci majú svoje dôvody
Na otázku TASR, či platí, že najmenej štyri členské krajiny EÚ - Česká republika, Slovensko a tiež Maďarsko a Rumunsko - neoblomne trvajú na svojej "protikvótovej" pozícii, Kaliňák uviedol, že každá krajina má svoje dôvody na presadzovanie svojich pozícií.
Podľa kuloárnych zdrojov z prostredia Rady ministrov si predošlý postoj z minulého týždňa rozmyslelo Lotyšsko a Poľsko dalo najavo, že môže súhlasiť s návrhmi predloženými exekutívou EÚ.
"My sme povedali, že budeme proti tomuto prerozdeleniu, aj keď budeme sami, ale nebudeme," upozornil Kaliňák.
Priznal, že tlak, ktorý vyvíjajú ostatné členské krajiny na tie, ktoré sa bránia systému kvót, je pomerne veľký a ťažko sa znáša.
Na druhej strane sú podľa jeho slov krajiny ako Spojené kráľovstvo, ktoré je síce vyňaté zo systému samotného hlasovania v prípadoch azylovej politiky, ale sú tiež proti systému kvót a najmä proti debatám o trvalom relokačnom mechanizme, ktorý je "vecou budúcnosti".
Pripomenul, že Európska komisia nemá čo rozhodovať o zriadení nejakého automatického mechanizmu na prerozdeľovanie utečencov.
Zdravý rozum prehral
Po odsúhlasení návrhu na prerozdelenie 120.000 žiadateľov o azyl medzi jednotlivé krajiny EÚ ostali ministri vnútra SR a ČR Robert Kaliňák a Milan Chovanec prekvapení, uviedli na spoločnej tlačovej besede po skončení ministerských rokovaní.
Kaliňák uviedol, že došlo k "prevalcovaniu" racionálnych argumentov, pričom nezaznel žiaden protiargument, ktorý by vyvracal postoje predkladané Slovenskom, Českou republikou a ďalšími krajinami.
"Aj zdržanie sa Fínska svedčí o tom, že tento návrh nie je dobrý. Nebude fungovať. Slovensko si nedá nanútiť žiadne pevné kvóty," zdôraznil Kaliňák.
Podľa jeho slov EÚ nesmie byť prekvapená, keď sa o niekoľko mesiacov ukáže, že toto opatrenie nepomohlo zmierniť utečeneckú krízu.
Chovanec pripomenul, že "zdravý rozum dnes prehral" a EÚ stratila dva mesiace debatami o kvótach, ktoré nič neriešia, namiesto toho, aby sa rozhodovalo o návratovej politike, ochrane vonkajších hraníc EÚ a pomoci pre krajiny pôvodu migrantov.
Vyjadril obavy, že v utorok prijaté opatrenie môže byť "pozvánkou" pre prevádzačov ľudí a ďalšie masy nelegálnych migrantov.
S tým súhlasí aj Kaliňák, ktorý spresnil, že prevádzači dobre vedia, že v EÚ nefunguje návratová a readmisná politika, aj preto denne na územie únie vstupujú tisíce nových utečencov.
Krátkodobý koniec Vyšehradu
Podľa jeho slov Slovensko a ČR požiadali Európsku komisiu o reakciu na desať otázok, v rámci ktorých chcú jasnú odpoveď na to, či ide o legislatívne alebo iba mimoriadne opatrenia.
Ak je to legislatívne opatrenie, Praha aj Bratislava zvážia žalobu na Súdny dvor EÚ. V tejto súvislosti obe krajiny rozhodnú už v najbližších dňoch, po získaní odpovede zo strany exekutívy EÚ.
Chovanec na otázku, či dnešné hlasovanie Poľska v prospech prerozdeľovania utečencov naštrbilo jednotu krajín Vyšehradskej štvorky (V4), uviedol, že "postoj Poľska znamená krátkodobý koniec Vyšehradu".
Dodal, že Poľsko, ktoré donedávna vystupovalo po boku ostatných krajín V4, si dnes vyžiadalo takmer hodinovú pauzu na "zmiernenie" niektorých opatrení vo svoj prospech a nakoniec sa rozhodlo hlasovať pre systém relokácií.
"Toto je najväčší problém. Že nezaznelo konkrétne, akým spôsobom by sa prerozdeľovanie malo realizovať. Nebude to fungovať, lebo nie sú žiadne priame pravidlá, ako dosiahnuť zamedzeniu slobodného pohybu migrantov," konštatoval Kaliňák.
A dodal, že doterajší vývoj udalostí potvrdil, že migranti si cielene vyberajú krajiny, v ktorých chcú skončiť, a nežiadajú o azyl v prvej krajine EÚ, ktorú dosiahnu.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
