BRATISLAVA. Slovensko zvažuje právne prostriedky, ako sa brániť povinnému prerozdeleniu žiadateľov o azyl, ktoré v utorok (22.9.) schválili ministri vnútra členských krajín EÚ. Uviedol to minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Lajčák oznámil, že na rokovanie vlády prináša právne analýzy expertov jeho ministerstva, o ktorých chce hovoriť s ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom. Členovia vlády budú o schválených povinných kvótach a reakcii na ne diskutovať, doplnil.
Jednota Európskej únie
Podľa šéfa slovenskej diplomacie je novým momentom v Európskej únii, že také zásadné rozhodnutie bolo prijaté kvalifikovanou väčšinou, teda, že boli prehlasované štáty vrátane Slovenska, ktoré s povinnými kvótami nesúhlasia.
Rozhodlo sa v zásade silou. Nie je to spôsob, akým Európska únia normálne komunikuje. Uvidíme, čo to znamená pre jednotu Európskej únie, pre atmosféru v Európskej únii, uviedol Lajčák.
Rokovanie hláv štátov EÚ v Bruseli by z jeho pohľadu malo byť reflexiou toho, kde sa únia nachádza a čo s tým.
Lajčák už má spätnú väzbu na krok Slovenska, ktoré sa spolu s Českom, Maďarskom a Rumunskom postavilo v utorňajšom hlasovaní proti povinným kvótam.
Priznal, že nás momentálne v únii neoslavujú. Zdôraznil však, že postoj slovenskej vlády odráža autentickú pozíciu krajiny.
Reprezentovanie národa
"Naša úloha nie je len, aby nás oslavovali, ale aby sme reprezentovali tento národ. Tento národ nám jasne dal najavo, čo od nás očakáva," povedal.
"Hovoríme tu o príchode desiatok tisíc ľudí na európsku pôdu a ich prerozdeľovaní medzi jednotlivé členské krajiny. To predsa nemôže rozhodovať Európska komisia. Veď ak toto nie je v kompetencii národných vlád, ak ideme zobrať legitímne demokraticky zvoleným vládam právomoc rozhodnúť, či a koľko vezmú, tak potom o čom majú rozhodovať?" kritizoval Lajčák, ktorému chýba rovnaká rozhodnosť únie pri prijímaní opatrení, ktoré sú na rozdiel od kvót zamerané na riešenie problémov súvisiacich s migračnou krízou.
Väčšina ministrov vnútra Európskej únie hlasovala v utorok na mimoriadnom stretnutí v Bruseli za návrh na prerozdelenie 120.000 žiadateľov o azyl medzi jednotlivé krajiny EÚ. Proti sa postavili Česká republika, Slovensko, Rumunsko a Maďarsko. Fínsko sa zdržalo hlasovania.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
