Písmo:A^-|A⁺0

rí, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Ústavný súd však musí rozhodnúť, či do 12. týždňa je plod ľudským životom, alebo iba súčasťou tela matky. Ak by bol schopný samostatného prežitia už pred 12. týždňom, bol by životom, takto je podľa súčasného poznania iba súčasťou tela matky a preto by mala mať matka právo rozhodovať, ako so svojím telom naloží, domnieva sa Abelovský a dodáva, že ústava zaručuje žene právo na súkromie.

Z ústavnoprávneho hľadiska sa podľa neho treba pozerať aj do minulosti, keď sa prijímala vo Federálnom zhromaždení ČSFR Listina ľudských práv a slobôd. Vtedy sa zákonodarca zhodol na kompromisnom znení, ktoré slovenská ústava prebrala do článku 15. Toto znenie nemá normatívny charakter.

Z historického hľadiska sa podľa zástupcu NR SR pred ÚS SR treba pozrieť aj do okolitých štátov. V Českej republike majú takmer rovnaký interrupčný zákona, český ústavný súd koncom 90. rokov povedal, že zákon nie je v rozpore s ústavou. V Maďarsku ústavný súd rozhodol podobne, ale po takmer desaťročnej diskusii. Tieto rozhodnutia sa podľa Abelovského odvíjajú od roku 1963, keď Najvyšší súd USA rozhodol v prípade Roe vs. Wade o legalizácii interrupcie.

Abelovský dodáva, že celá interrupčná kauza má aj pragmatické hľadisko. Ak by ÚS SR vyslovil protiústavnosť interrupčného zákona, na Slovensku by sa podobne ako v Írsku alebo v Poľsku rozmohla "potratová turistika". Predpokladá však, že ÚS SR rozhodne v celej kauze kompromisom - vysloví protiústavnosť vyhlášky, ktorá v prípade zistenia vážneho genetického poškodenia plodu umožňuje interrupciu až do 26. týždňa tehotenstva a potvrdí ústavnosť interrupčného zákona. V každom prípade, z hľadiska komplexnosti riešenia,
ÚS SR vysloví v tejto kauze jedno z najdôležitejších rozhodnutí svojej existencie.