BRATISLAVA/BERG. V kontajnerovom tábore pre azylantov na hraničnom priechode v Bergu je k dnešnému dňu 56 obyvateľov. Môžu sa voľne pohybovať, ale večierku majú o polnoci a nesmú prekročiť slovenské hranice.
Povedal vo štvrtok na stretnutí so slovenskými novinármi starosta tejto prihraničnej rakúskej obce Georg Hartl. Väčšinou sú to ľudia vo veku 18 až 60 rokov zo Sýrie a niekoľkí prišli z Iraku. Kontajnery sú technicky upravené tak, aby v nich rodiny mohli byť spolu, doplnil.
Starosta Bergu potvrdil, že v tábore je po celý deň zodpovedný zamestnanec, ktorý plne zodpovedá za bezpečnosť ubytovne a je pripravený poskytnúť utečencom napríklad odvoz autom, ak potrebujú lekársku pomoc, alebo si niečo nakúpiť.
Varia si sami, navštevujú prípravný jazykový kurz a časom budú môcť vykonávať aj verejnoprospešné práce v obci, spresnil starosta s tým, že za to majú nárok aj na odmenu vo výške 3 až 5 eur za hodinu, maximálne však 120 eur za mesiac.
Slováci aj Rakúšania pomáhajú
Starosta Bergu sa vyjadril aj k tomu, prečo Rakúsko vopred neinformovalo Slovensko, že chystá tábor pre utečencov priamo na spoločnej hranici. Nezišlo nám na um, že Slováci budú mať z toho taký strach a, navyše, to nebola naša iniciatíva, ale spolkovej krajiny Dolné Rakúsko, povedal Hartl.
Zároveň ocenil Slovákov aj Rakúšanov, ktorí prichádzajú na miestny úrad aj do tábora s pomocou pre utečencov. Upozornil však, že nie je prípustné, aby ľudia dávali jedlo a šaty priamo utečencom.
Musia koordinovať pomoc s manažérom tábora a šéfom pracovnej skupiny na pomoc utečencom, ktorým je vicestarosta Bergu.
Chýba nám skúsenosť
Na stretnutí so slovenskými novinármi na radnici v Bergu bol aj veľvyslanec Rakúskej republiky na Slovensku Helfried Carl, starosta Wolfsthalu Gerhard Schödinger a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.
Všetci sa zhodli na tom, že počiatočné obavy Slovákov z prítomnosti utečencov na hranici so Slovenskom vyplývajú z toho, že im chýba takáto skúsenosť z minulosti.
Podľa Pavla Freša sa však situácia upokojila najmä potom, ako začali Bratislava a prihraničné rakúske obce spolu komunikovať. Táto komunikácia prospela občanom informačne a zlepšila naše susedské vzťahy, dodal Frešo.
Stretnutie ukončili prehliadkou tábora pre azylantov na rakúsko-slovenskom priechode v Bergu.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
