BRATISLAVA. Je ľahké splniť úlohu z akéhokoľvek akčného plánu tak, aby som zaviazala budúcu vládu a parlament a pritom konzekventne štyri roky porušovala všetky princípy štandardného legislatívneho procesu.
V závere šiesteho rokovacieho dňa 54. schôdze NR SR to vyhlásila podpredsedníčka Mostu-Híd Lucia Žitňanská. Povedala to na margo vládneho návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov.
Nepochopiteľné riešenie
"Na konci funkčného obdobia schvaľujeme zákon, aby sme skvalitnili legislatívny proces. Pritom parlament aj dnes porušil rokovací poriadok, keď schválil skrátené legislatívne konanie pri novele stavebného zákona, hoci na to neboli splnené podmienky. A aká bude sankcia, ak sa to znovu poruší?" pýtala sa exministerka spravodlivosti na margo skutočnosti, že zákon sankciu neobsahuje.
Žitňanská tiež považuje za paradoxné, že práve zákon o tvorbe zákonov, ktorý má prispieť k skvalitneniu legislatívneho procesu, prijíma parlament v situácii, keď nie je zladený so zákonom o rokovacom poriadku NR SR.
Ten je tiež v procese novelizácie a aktuálne je na programe schôdze už v druhom čítaní.
"Je pre mňa nepochopiteľné, že vládna väčšina nevie prísť s jedným riešením tak, aby vláda predložila zákon o tvorbe zákonov a poslanci rokovací poriadok a aby boli vzájomne zladené," odkázala.
Pavol Hrušovský (KDH) sa domnieva, že by malo byť na parlamente, aby si sám upravil podmienky, za akých prerokúva a schvaľuje zákony.
"Preto navrhujem, aby sme nerokovali o tomto návrhu už aj z dôvodu času, ak nie obsahu. Nechajme to na nový parlament," apeloval.
Aj účasť verejnosti
Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) reagoval, že emócie opozície chápe.
"Parlament má predsa len trošku ingerenciu do tvorby právnych predpisov v parlamente. Preto sme to nespojili do jedného celku, ale rozdelili sme to tak, aby bolo jasné, že niektoré časti sú všeobecné, niektoré sa týkajú vládnej legislatívy. Poslanci by si sami mali rozhodovať o spôsobe, ako rokujú," uznal Borec.
Zákon o tvorbe zákonov hovorí, že na pripomienkovom konaní k návrhom zákonov sa má zabezpečiť aj účasť verejnosti.
Takéto znenie sa však nepozdáva mimovládnej organizácii Via Iuris. Tá požadovala explicitnú formuláciu o tom, že sa pripomienkové konanie koná za účasti verejnosti. Navrhovala, aby právo podať pripomienky mala každá fyzická alebo právnická osoba.
Tento rozpor sa nepodarilo odstrániť, keďže ministerstvo spravodlivosti považuje za dostatočné zakotvenie povinnosti vykonať pripomienkové konanie na portáli tak, aby bola zabezpečená aj účasť verejnosti.
Portál je súčasťou informačného systému verejnej správy Slov-Lex, ktorého správcom a prevádzkovateľom je rezort spravodlivosti.
Dobrovoľná vojenská príprava
Predkladaný zákon taktiež upravuje pravidlá pre uskutočnenie rozporových konaní so zástupcami verejnosti v prípade uplatnenia tzv. hromadnej pripomienky.
Predkladateľ vypracovaných právnych predpisov tak môže uskutočniť rozporové konanie so zástupcom verejnosti, ak nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet fyzických alebo právnických osôb.
Ak však predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 fyzických alebo právnických osôb, musí rozporové konanie so zástupcom verejnosti uskutočniť vždy.
V piatok (25.9.) ráno budú poslanci pokračovať diskusiou k návrhom ministra obrany Martina Glváča (Smer-SD). Jeho rezort plánuje od budúceho roka spustiť projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy, lebo na Slovensku ubúda vojakov, ktorí sú v zálohách Ozbrojených síl (OS) SR.
Záujemcovia, ktorí sa do projektu prihlásia, absolvujú základný vojenský výcvik, ktorý bude trvať deväť týždňov. Budú cvičiť napríklad taktiku, streľbu.
Prejdú telesnou, poradovou a ženijnou prípravou. Naučia sa využívať komunikačné a informačné systémy.
