Bratislava 2. februára (TASR) - Doteraz utajované dôkazy v kauze vraždy študentky Ľudmily Cervanovej sa údajne nachádzajú v archíve Ministerstva vnútra SR v Levoči.
Tvrdí to jeden zo šestice Nitranov, ktorí sú v tomto prípade datovanom od roku 1976 v súčasnosti obvinení, Milan Andrášik. V Levočskom archíve je podľa neho uložených 8 škatúľ spisov súvisiacich s vyšetrovaním vraždy z rokov 1976 až 1980. Obsahujú údajne dôkazy, ktoré majú zásadný vplyv na náležité zistenie skutkového stavu veci. "Spisy boli mne, mojim spoluobvineným a našim obhajcom doteraz zamlčované", hovorí Andrášik. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu preto podal v tejto súvislosti trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. V podaní zároveň vyslovuje podozrenie, že sa niekto "nové" dôkazy pokúsi zlikvidovať, "čím úplne zničí ich potenciálnu dôkaznú hodnotu". Príslušný prokurátor nechal oznámenie preveriť Krajskému úradu justičnej polície v Bratislave.
Nový súdny proces v kauze vraždy Cervanovej sa začal vlani v septembri. Rozsudok bude známy najskôr v marci. Počas februárovej časti pojednávania budú vypovedať dve sestry z Francúzska, ktoré by mali svedčiť v prospech Milana Andrášika a jeho spoluobvineného Františka Č. Nasledovať budú výpovede vyšetrovateľov prípadu, prokurátorov a bývalých spoluväzňov obvinených. Pred súd by mal predstúpiť bývalý šéf vyšetrovateľov Vladimír Lamačka, o ktorom sa v minulých dňoch hovorilo ako o údajnom kandidátovi ANO na post námestníka SIS. Vypovedať by mal i vtedajší prokurátor Milan Valašík, ktorý bol za éry Alexandra Rezeša prezidentom futbalového klubu Sparta Praha.
Obžalovanými sú v tomto prípade Miloš K. (1954), Milan A. (1951), Stanislav D. (1954), František Č. (1950), Pavol B. (1954) a Juraj L. (1953). Ďalší z pôvodne odsúdených Roman B. (1954) bol zo zdravotných dôvodov vylúčený na samostatné konanie.
Piešťanskú medičku Ľ. Cervanovú našli zavraždenú 14. júla 1976 v potoku Čierna voda neďaleko obce Kráľová pri Senci. Siedmich obvinených ešte v septembri 1982 uznal bratislavský krajský súd za vinných a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody od 4 do 24 rokov. Pôvodný rozsudok krajského súdu potvrdil o niekoľko mesiacov aj Najvyšší súd SSR. V marci 1990 však podal vtedajší federálny prokurátor proti nemu sťažnosť, ktorú Najvyšší súd ČSFR akceptoval, rozsudok zrušil a Krajskému súdu v Bratislave nariadil, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.
