Každý rok sme svedkami obrovského putovania vtákov, aj keď si to pri súčasnom prevažne mestskom spôsobe života nie vždy uvedomujeme. Ale predsa len – aj nad centrom Bratislavy môže zakrúžiť putujúci bocian. Alebo si všimneme, že obloha nad nami je odrazu tichá a prázdna, pretože na nej chýbajú kŕdle dážďovníkov, lastovičiek a belorítok. A vidíme, ako v typických zoskupeniach v tvare písmena „V“ putujú divé husi.
Text: Márius Kopcsay
Sťahovavé vtáky rok čo rok podstupujú nebezpečné vyčerpávajúce a niekoľko tisíckilometrové cesty, pretože je to ich údel. Putujú do zimovísk pri Stredozemnom mori, na severe či na juhu Afriky, aby sa odtiaľ zasa na jar vrátili.
Ich cesty v ľuďoch vždy vyvolávali úžas. Dodnes nevieme presne pochopiť a vysvetliť, ako dokážu prekonať obrovské vzdialenosti a navyše sa neomylne orientovať v priestore bez máp a navigačných systémov. Skrátka, ako sa spieva v kedysi populárnej pesničke, na vtáky sme krátki.
Sťahujú sa, lebo musia
Prečo sa vtáky sťahujú? Človek hľadal odpoveď na túto otázku pomerne dlho a dodnes len háda odpoveď. „Nevie sa, či je správne tvrdenie, že sťahovanie vtákov je následok ľadovej doby, vernosť k rodisku vtákov ostáva utajená.
Či by pre ne nebolo pohodlnejšie ostať natrvalo v teplých zimoviskách a tam aj hniezdiť? Čo ich vlastne núti podnikať dva razy ročne ďaleké, nebezpečné a namáhavé sťahovanie?“ pýtal sa nemecký prírodovedec Alfred Brehm. A zároveň ponúkol lapidárne vysvetlenie: „Sťahovavý vták sa sťahuje, pretože sa sťahovať musí.“
Samozrejme, ako najlogickejší motív sa ponúka potrava. Predovšetkým druhy, ktoré sa živia hmyzom, by počas zimných mesiacov v našich zemepisných šírkach zahynuli od hladu. Podobne sú na tom vodné vtáky, ktorým život skomplikujú zamrznuté hladiny riek a jazier.
Atavizmus z ľadovej doby?
Poznatky ornitológov však naznačujú, že sťahovanie majú jednotlivé druhy jednoducho v génoch. Vrabca môžete preniesť kamkoľvek, jednoducho sa tam usadí a zostane. No morský vták víchrovník tmavý, keď ho vedci previezli z jeho kolónií vo Walese do amerického Bostonu, preletel naspäť domov vyše päťtisíc kilometrov ponad Atlantik.
Vyzerá to tak, že sťahovanie je inštinkt, ktorý majú niektoré druhy hlboko zakorenený vnútri svojej vtáčej bytosti. Je možné, že ide o atavizmy z čias, keď sa vtáky takýmto spôsobom vyrovnávali s pohybmi kontinentov, ale aj so zmenami klímy.
Podľa niektorých teórií obývala väčšina vtáčích druhov subtropické a tropické oblasti a až nedostatok potravy ich vyhnal do severnejších oblastí, odkiaľ sa však na zimu vracajú. Iné hypotézy tvrdia, že postupujúca ľadová doba vtáky, naopak, vyhnala zo severnejších lokalít na juh, no po ústupe ľadovcov sa na leto vracajú do svojich pôvodných hniezdisk.
Denné a nočné vtáky
Cesty vtákov majú rôznu dĺžku i smer. Niektorým stačí presun do teplejších končín Európy či na sever Afriky, iné – napríklad bociany či lastovičky – prekonávajú obrovské vzdialenosti až na juh čierneho kontinentu.
