Minister kultúry Marek Maďarič priznal, že vláda môže pri povinných kvótach časom ustúpiť. Ostrá kampaň Smeru sa začne v októbri. Jej tvárou bude aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, naznačil v rozhovore pre SME minister kultúry a šéf volebnej kampane Smeru MAREK MAĎARIČ.
TEXT: Lucia Krbatová
Aj vy máte podobne ako premiér obavu z utečencov?
„Je logické, že medzi utečencami, ktorí pochádzajú z určitých krajín, môže byť bezpečnostné riziko a rátať preventívne aj s takýmito rizikami je realistická politika.“
Hovorili by ste o bezpečnostnom riziku, aj keby 70 percent Slovákov, ktorí sú podľa prieskumu proti príchodu utečencov, malo opačný názor?
„Neviem o tomto prieskume, nepoznám ho. Pomenovanie určitého rizika neznamená, že si myslím, že konkrétny človek, ktorý prichádza, je terorista. Aj najvyšší európsky predstaviteľ na boj s terorizmom hovorí, že určitá komunita sa môže stať objektom pôsobenia teroristov, alebo frustrácia ľudí môže neskôr viesť k tomu, že nebudú kompatibilní s daným prostredím a môžu svoje sklamanie nejako ventilovať. Upozorňovať na to je predvídavé, múdre a správne. Takýto postoj vie zmenšovať obavy ľudí, ktoré ste ilustrovali na spomínanom prieskume.“
Dobre, o prieskume neviete, ale Smer asi tuší, že ľudia sa utečencov boja. Pred voľbami by bolo riskantné ísť proti väčšinovým náladám v spoločnosti.
„Ešte raz hovorím, toto nie je prvoradé. Samozrejme, že chodíme medzi ľudí a spoznáme ich názory, ale náš postoj k týmto veciam nie je kalkulovaním s verejnou mienkou. To je len poznanie reality a úsilie predchádzať možným problémom.“
Európska únia môže voči nám viesť konanie. Ide o zdĺhavú procedúru. Vytrváte v odmietavom postoji až do jej konca?
„Európska únia stojí aj na tom, že je dovolené, aby štáty mali na určité otázky suverénne názory, v ktorých sa môžu líšiť. Je bežnou praxou, ak sú na jednej strane štáty žalované Európskou úniou, alebo naopak, ak štáty žalujú Európsku úniu. Horšie je, ak niekto začne posúvať iný názor do polohy, že si ho krajina nemôže dovoliť. Tu treba začať uvažovať, či sa vôľa väčších štátov nenadraďuje nad to najúčinnejšie, nad konsenzus hláv štátov. Je chybou, ak sa v takej vážnej otázke použije nástroj nižšej úrovne ako rozhodnutie Európskej rady.“
Rozhodovanie väčšinou však umožňuje Lisabonská zmluva, za ktorú Smer v roku 2008 hlasoval.
