BRATISLAVA. Ekonomický migrant sa od utečenca na prvý pohľad rozpoznať nedá. Ekonomických migrantov motivujú k migrácii lepšie zárobkové, vzdelávacie či životné príležitosti.
Na rozdiel od nich, utečenec má na to dôvody, ktoré súvisia s nebezpečenstvom, prenasledovaním, vojnovým násilím či nedostatkom ochrany zo strany domovskej krajiny, informuje o tom Liga za ľudské práva (HRL) na svojej webovej stránke.
Nesúvisia s ohrozením života
"To, že sa niekto stane utečencom, neznamená, že sa pre neho ekonomické otázky stávajú irelevantnými. Aj utečenec musí každý deň riešiť otázku prežitia," píše liga.
Ekonomický migrant však nemá na migráciu také dôvody, ktoré by súviseli s ohrozením jeho života.
Mnohí utečenci, ktorí prídu do inej krajiny, nemajú so sebou ani len doklad o svojej totožnosti, pretože odchod z ich domovskej krajiny býva často náhly, a tak si so sebou vezmú len nevyhnutné veci, upozorňuje HRL. "V prípade, že niekto nemal pas alebo identifikačný preukaz, pri úteku pred nebezpečenstvom je neskoro myslieť na jeho vybavenie," informuje liga s tým, že niektoré režimy nevydávajú ľuďom, ktorých považujú za nežiaducich, ba dokonca celým skupinám obyvateľstva doklady vôbec, a to ako súčasť svojej štátnej politiky.
Matriky sa nevyužívajú
"V prípade zúriacej vojny a zlyhaných štátov sú štátne orgány neschopné svojim občanom akékoľvek doklady vydať. Niektoré im ich nechcú vydať z dôvodu, že sa usilujú zabrániť mladým mužom opustiť krajinu, aby ich následne mohli povolať do armády," vysvetľuje Liga za ľudské práva.
Doklady totožnosti, matriky a evidencie obyvateľov tak, ako ich poznáme v Európskej únii, sa v mnohých krajinách alebo ich zaostalejších regiónoch vôbec nevyužívajú.
"Mnohí ľudia nepoznajú vôbec presný dátum svojho narodenia a niektorí dokonca tiež rok narodenia len odhadujú. Našťastie, pre určenie toho, či ide alebo nejde o utečenca, je presná totožnosť a presný dátum narodenia vlastne úplne irelevantný," približuje liga situáciu.
Individuálne dôvody k odchodu
Najdôležitejší je osobný príbeh utečenca, individuálne dôvody jeho odchodu z krajiny pôvodu, a to, či tieto dôvody súvisia s definíciou utečenca.
"Tie sa podrobne porovnávajú s dostupnými informáciami o krajine jeho pôvodu. Pokiaľ vznikne pochybnosť o tom, či žiadateľ o azyl skutočne pochádza z krajiny, o ktorej tvrdí, že je jej občanom, v azylovom konaní existujú sofistikované techniky, ktorými sa overuje, či cudzinec hovorí miestnym dialektom, má lokálny prízvuk, má primeranú znalosť miestnych pomerov, geografie a reálií," vysvetľuje.
V azylovom konaní platí, že dôkazy o prenasledovaní sú spravidla nedostupné, alebo sa len veľmi ťažko obstarávajú, upozorňuje HRL.
Azyloví úradníci ani samotní utečenci nemôžu kontaktovať úrady krajiny pôvodu bez toho, aby tým ohrozili život a bezpečnosť seba alebo rodinných príslušníkov v danej krajine.
Podrobná výpoveď žiadateľa
"Kľúčovou pre posúdenie žiadosti o azyl je preto podrobná výpoveď žiadateľa o azyl, ktorá sa porovná s informáciami o krajine pôvodu. Tieto informácie sa spravidla získavajú z množstva správ štátnych orgánov rôznych štátov, medzinárodných alebo mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú skúmaniu bezpečnostnej situácie a dodržiavaniu ľudských práv vo svete či z medzinárodných alebo miestnych médií," píše liga.
Aby si azyloví úradníci vytvorili čo najobjektívnejší obraz o konkrétnej krajine a o veľmi špecifickom probléme súvisiacom s prenasledovaním, musia si zadovážiť čo najviac presných, aktuálnych a verejne dostupných informácií z viacerých spoľahlivých zdrojov.
"Dôkazmi v konaní môžu byť aj znalecké posudky, ktoré vyhodnocujú rôzne zranenia, duševné poruchy či traumy spôsobené prenasledovaním, prípadne mučením či iným neľudským zaobchádzaním," uzatvára Liga za ľudské práva.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
