BRATISLAVA. Aj rómske ženy sa chcú podieľať na verejnom živote v spoločnosti. Mnohé z nich prekonali bariéru strachu a začali sa spoločne stretávať pri rôznych aktivitách.
Učili sa nové veci a pracovali na tom, aby boli schopné zapájať sa do verejného diania vo svojom regióne.
„Čoraz viac rómskych žien pracuje alebo sa ďalej vzdeláva. Ešte stále sú ale lokality, kde to tak nefunguje,“ povedala pre Sme lokálna aktivistka z Varhaňoviec Petra Husárová.
Dvanásť aktivistiek oživilo šesť území
Líderky z projektu sa venovali rôznym cieľovým skupinám. Niektoré pracovali s deťmi, iné s mládežou. Viaceré považovali za potrebné venovať sa dospelým ženám zo svojho okolia.
„Ženy z komunít nie sú zvyknuté sa organizovať, aj keď cítia potrebu stretávať sa, diskutovať, zúčastňovať sa rôznych aktivít,“ uviedla koordinátorka projektu Zuzana Kumanová.
Z východného Slovenska zapojili z okolia Košíc Vtáčkovce, Kecerovce, Varhaňovce a Rankovce a z okolia Nitry Mojmírovce a Zbehy.
S rozhodovaním o dôležitých veciach vo svojom živote nemajú Rómky veľa skúseností. Mladé ženy z izolovaných komunít nemohli študovať a investovať do sebarozvoja, pretože okolie od nich očakávalo plnenie tradičných úloh.
Tradícia je často bariérou
Mali sa starať o rodinu, zabezpečovať plynulý chod domácnosti a podriaďovať sa autoritám v rodine. Od žien sa tiež očakáva, že nebudú pracovať, pretože živiteľom rodiny je muž.
Začarovaný kruh tradícií prelomili Rómky, ktorým sa v lepších časoch podarilo nájsť si prácu a byť v zamestnaneckom pomere. Chudoba a sociálne vylúčenie ich opäť viac primkli k tradíciám.
Postupne aj tu nastáva zlom a rómske ženy začínajú aktívne hľadať zamestnanie, aby pomohli zabezpečiť rodinu.
Muži z rómskych komunít prichádzajú o hlavné slovo pri ekonomickom zabezpečení rodiny. Začínajú sa vyrovnávať s tým, že ženy môžu byť s nimi rovnocenné aj v ekonomickej oblasti.
„Predtým chodil do práce iba muž, žena sa starala o rodinu a nemala žiadne právo rozhodovať, kam a načo pôjdu financie,“ uviedla líderka Petra Husárová z Varhaňoviec.
Štúdium ju posunulo vpred
Aktivistky z projektu sa často stretávajú vo svojej komunite s rôznymi problémami. Okrem pomoci dokážu rómske ženy motivovať, aby nezostali pasívne.
„Chcela som v živote niečo dosiahnuť. Vedela som, že ak nebudem na sebe pracovať, nebudem sa môcť posunúť vpred. A tak som sa rozhodla študovať,“ povedala Petra Husárová.
Študovala, pracovala a starala sa o deti.
„Nestratila som nič, práve naopak, dalo mi to veľa. Viem sa orientovať, dokážem komunikovať s každým na úrovni. Urobila som dobre,“ povedala Husárová.
Dáva to zmysel
Počas dvoch rokov odpracovali viac ako šesťtisíc hodín dobrovoľníckej práce, doučovali, organizovali podujatia pre deti, vzdelávali mládež, pracovali so ženami.
„Myslím, že vo viacerých komunitách sa nám podarilo prelomiť bariéry a vytvoriť dobrý základ pre aktivity žien aj v budúcnosti. A o to nám išlo,“ uviedla etnografka Zuzana Kumanová zo združenia In Minorita.
Zapojené ženy nadobudli personálne zručnosti, ktoré im aj v budúcnosti umožnia angažovať sa vo veciach verejných a ovplyvňovať kvalitu života komunity, v ktorej žijú.
Zdroje vo výške 68 772 eur na projekt Občianska participácia rómskych žien získalo združenie In Minorita z Fondu pre mimovládne organizácie finančného mechanizmu EHP 2009-2014 a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Autor: Monika Komorová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
