BRATISLAVA. Koľko nehnuteľností vlastní štát? Aká časť z nich je využitá a aká chátra? Na tieto základné otázky dnes nevie odpovedať žiadna štátna organizácia. Hoci minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) mal začiatkom volebného obdobia v tomto smere veľké plány, zišlo z nich.
Ohlásená pasportizácia budov, do ktorej sa pred troma rokmi jeho rezort pustil, nič konkrétne neukázala. Naopak, celý proces sa má v budúcom roku začať odznova. Tentoraz pod záštitou ministra financií Petra Kažimíra.
„Od 1. januára 2016 bude zriadená centrálna evidencia majetku,“ uviedol tlačový odbor ministerstva financií. Plánovaný register by sa podľa neho mal vybudovať za rok. „Jednotliví správcovia majú zákonnú povinnosť zaevidovať užívaný majetok počas roka 2016,“ dodal rezort.
Napriek tomu, že Smer hovorí o centralizovaní majetku už roky, jeho plány nie sú konkrétne. Ministerstvo financií dnes nevie povedať ani to, koľko bude vlastne od januára správcov majetku. Podľa rezortu je však cieľom „čo najnižší počet“.
Zlyhanie za milióny
Pôvodný zámer, ktorý prezentoval Kaliňák ešte v roku 2012, bol jasnejší. Ohlasoval vznik akejsi „štátnej realitky“. Spravovať mala všetky nehnuteľnosti, ktoré si štátne organizácie dlhodobo obhospodarujú samy.
Ústup od tohto modelu označuje analytik INESS Radovan Ďurana za zlyhanie. „Súčasný stav je jasným signálom zlyhania, potenciál úspor bol nevyužitý, verejná správa mohla ušetriť milióny eur,“ upozorňuje.
Efektívna správa nehnuteľností je projekt, o ktorom sa hovorí minimálne od roku 2009 a kľúčovým bodom správy nehnuteľností je podľa neho „prekročenie tieňa rezortizmu“.
„Potenciál úspor spočíva práve v tom, že jedno ministerstvo dokáže previesť alebo prenajať voľné priestory inému subjektu. Pokiaľ vzniknú správcovia na každom ministerstve, a nebudú nútení koordinovane spravovať majetok, prínosy budú obmedzené,“ dodáva Ďurana.
