BRATISLAVA. Súdna rada víta iniciatívu prezidenta Andreja Kisku na zmenu ústavy ohľadom automatického zániku funkcie sudcu dovŕšením stanoveného veku. Jej členovia sa na tom uzniesli na pondelkovom zasadnutí.
Rada prijala stanovisko, v ktorom sa postavila za návrh prezidenta. Ocenila, že rešpektuje trojdelenie moci v štáte. Nesúhlasí však s myšlienkou, aby bol zánik sudcovskej funkcie diferencovaný.
Kiska navrhol, aby sudcovia nižších súdov končili vo funkcii po dovŕšení 67 rokov a v prípade Najvyššieho súdu až po dosiahnutí 70 rokov.
Súdna rada presadzuje jednotnú vekovú hranicu pre všetkých sudcov. Za to sa v diskusii vyslovila väčšina jej členov.
Sudcovia myšlienku podporujú
"Nevidím dôvod na diferenciáciu, všetci sú sudcovia všeobecných súdov," uviedla pre médiá predsedníčka rady Jana Bajánková.
Informovala, že si urobila prieskum medzi sudcami, z ktorého jej vyplynulo, že sudcovia podporujúci myšlienku diferencovania veku zániku sudcovskej funkcie sú v menšine.
Najvyšší samosprávny orgán súdnictva nezaujal postoj k tomu, ako konkrétne by mala byť nastavená veková hranica pre zánik sudcovskej funkcie.
Bajánková vysvetlila, že to je otázka konsenzu, ktorý bude potrebné dosiahnuť v parlamente. Na zmenu ústavy je potrebná trojpätinová väčšina.
Práca pre nový parlament
Šéfka rady informovala, že na svojom stretnutí so šéfom parlamentu Petrom Pellegrinim otvorila túto tému. Dozvedela sa, že v tomto volebnom období už zrejme nebude priestor na presadenie zmeny.
"S najväčšou pravdepodobnosťou sa tým bude zaoberať až nový parlament," uviedla členom rady.
V súčasnosti môže prezident odvolať sudcu z funkcie po dosiahnutí veku 65 rokov. Nastavenie pevnej vekovej hranice môže podľa hlavy štátu posilniť nezávislosť súdnej moci od výkonnej a vniesť poriadok do ústavného systému aj sudcovského stavu.
Návrh Kisku podporila už aj predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, minister spravodlivosti Tomáš Borec a takúto zmenu si vie predstaviť aj predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini.
