BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady SR, ktorí by sa chceli stať členmi komisie vykonávajúcej dohľad nad používaním informačno-technických prostriedkov (ITP), by mali raz ročne absolvovať skúšku na detektore lži.
Vyhlásil to v utorok poslanec NR SR Daniel Lipšic (nezaradený) na margo vládneho návrhu novely zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP, ktorý počíta s vytvorením takejto komisie. Lipšic sa však obáva úniku informácií.
Na polygrafe by člen komisie raz ročne odpovedal na otázku, či za posledných 12 mesiacov vyniesol nejaké informácie, ktoré zistil ako člen komisie. Ak by neprešiel, prišla by sankcia. Druhou možnosťou okrem polygrafu podľa Lipšica je, aby sa členmi komisie stali len poslanci, ktorí majú obligatórnu bezpečnostnú previerku.
"Len to, že je poslanec priamo volený, nie je dôvod, aby nepodliehal previerke, ak chce byť v tejto komisii. Spôsob voľby neznamená imunitu podľahnúť rôznym tlakom," upozornil exminister vnútra.
Lipšic pripomenul, že kto sa aspoň sčasti pohyboval v bezpečnostných alebo justičných zložkách, vie, aký citlivý je únik informácií. "Vie, ako druhá strana, voči ktorej podozrenia smerujú, za určité informácie veľmi dobré platí. Zažili sme, keď únik informácií tohto typu zmaril vyšetrovanie," zdôraznil.
Aj preto sa Lipšic domnieva, že ak vládna novela prejde v navrhovanej podobe, hrozba úniku informácií mnohonásobne vzrastie. "Myšlienka parlamentnej kontroly nie je zlá, ale musí byť inak konštruovaná," apeloval s dôvetkom, že takýto zákon podporiť nemôže.
Hrušovský nemá dobrý pocit
Pavol Hrušovský (KDH) nemá dobrý pocit, že v parlamente má vzniknúť nejaká komisia. Pripomenul tu vyšetrovacie komisie z čias vlády Vladimíra Mečiara, ktoré sa snažili nahradiť vyšetrovacie orgány.
"Ak si niekto myslí, že je to odpolitizovanie kontroly ITP, tak je naivný. O všetkom, aj o zložení komisie a o každom jednom členovi, budeme rozhodovať my," zdôraznil Hrušovský, ktorý by očakával väčšiu otvorenosť občianskej kontrole než politike.
Kaliňák novelu obhajoval
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) deklaroval, že chce novelou vylepšiť súčasný stav. Vysvetlil, že previerky pre poslancov nie sú v návrhu, aby nevzniklo podozrenie, že vládna väčšina ich udelenie ovplyvňuje.
"Snažili sme sa eliminovať vplyv vlády na výber tých, ktorí budú kontrolovať. Nemožno teda vložiť do rúk vládnej väčšiny, kto môže v komisii byť. Aby sa nestalo, že ty so mnou nesúhlasíš, tak previerku nedostaneš, lebo ja to viem zariadiť," povedal minister.
Opozíciu upozornil, že doterajšie úniky informácií zapríčinili preverené osoby, ťažko je teda podľa Kaliňáka možné povedať, že šesť poslancov bude zásadným problémom.
"Nebránim sa však tomu, že aby ad hoc po kauze úniku informácií museli všetci členovia komisie prejsť cez detektor lži. Zdá sa mi to ako racionálne, lebo sú tam všetci dobrovoľne," dodal.
Čo hovorí vládny návrh
Vládny návrh novely zákona hovorí, že parlament by mal mať posilnený externý dohľad nad používaním informačno-technických prostriedkov (ITP), a to cez spomínanú komisiu.
Tú majú tvoriť šiesti členovia nominovaní osobitnými kontrolnými výbormi a výborom pre obranu a bezpečnosť, pričom traja členovia sú zástupcovia vládnych strán a traja opozície. Predseda komisie by mal byť z opozície. Ďalších dvoch členov bude voliť parlament.
Členovia komisie by mali kontrolovať používanie ITP raz ročne, alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, ak sa na tom uznesú. Vykonať kontrolu je možné aj na podnet občana, ak sa domnieva, že tieto prostriedky sa používajú voči nemu. Výkonom parlamentnej kontroly používania informačno-technických prostriedkov nie je dotknuté právo každého jednotlivca na súdnu a inú právnu ochranu.
Parlamentná komisia bude môcť odkontrolovať používanie ITP fyzicky. Dostane sa nielen do objektu orgánu štátu, ale aj do osobitnej listinnej evidencie, ktorá obsahuje údaje vzťahujúce sa na použitie informačno-technických prostriedkov orgánmi štátu. Ministerstvo vnútra navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2016.
