BRATISLAVA. Sestry, zdravotnícki laboranti či farmaceuti urobili prvý krok k hromadným výpovediam. Pred dvomi dňami začali zbierať podpisy pod deklarácie o pripravenosti k ukončeniu pracovného pomeru. V stredu doobeda o celoslovenskej akcii zdravotníkov informovala šéfka odborového zväzu sestier Monika Kavecká a šéfka ich komory Iveta Lazorová.
Zdravotníkom, okrem lekárov, sa nepáči návrh zákona, ktorý im má zvýšiť platy a momentálne smeruje do parlamentu. Nepáči sa im, že návrh plánuje zvýšiť platy len časti zdravotníkov a úplne ignoruje požiadavku, aby sa mzda dvíhala aj na základe odpracovaných rokov praxe.
Zdravotníkov, ktorých by sa mohol návrh zákona týkať je približne 60-tisíc. Platy podľa neho by sa však mali zvýšiť len zhruba 38-tisícom z nich.
Sestry o číslach a termínoch mlčia
„Spojili sme sa všetci zdravotnícki pracovníci, aby sme na protest proti predkladanému návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vyjadrili svoju vôľu na pripravenosť na ukončenie pracovného pomeru,“ uviedla Kavecká.
Sestrám a ostatným zdravotníkom sa nepáči najmä to, že návrh zákona neráta so zvýšením platov všetkých zdravotníkov, ale len tých, ktorí pracujú v nemocniciach.
((anketa))
Bez zvýšenia by mali zostať sestry a zdravotníci pracujúci v ambulanciách mimo nemocníc a v zariadeniach sociálnych služieb. Je ich zhruba 22–tisíc.
Plat by sa mal podľa šéfky komory sestier znížiť aj zdravotníkom, ktorí pracujú v štátnych nemocniciach, ktorých zriaďovateľom je priamo ministerstvo zdravotníctva. Pokles ich mesačného platu Lazorová odhaduje na sto až dvesto eur.
Priemerný mesačný plat v hrubom sestier v štátnych nemocniciach je podľa ministerstva okolo tisíc eur.
Druhou výhradou voči návrhu zákona je, že nepočíta so zvýšením platu zdravotníkov na základe odpracovaných rokov praxe. Sestry a zdravotníci navrhovali, aby sa im za každé tri roky praxe zvýšil koeficient násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, na základe ktorého im má byť vypočítaná základná mzda o tri stotiny percenta.
Zdravotníkom sa nepáči aj to, že návrh počíta s nižšími koeficientami násobkov priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ako navrhovali. Na ich základe sa im má vypočítavať základná mzda. Tá tvorí až 80 percent ich celkového platu.
Z pripravenosti podávať výpovede podľa Kaveckej zdravotníci neustúpia, pokým im ministerstvo, vláda a parlament ovládaný Smerom nevyjde v týchto troch požiadavkách v ústrety.
Pomoc hľadajú u Richtera
Nateraz však zostáva nejasné, dokedy chcú sestry čakať na splnenie týchto požiadaviek. Kavecká len nepriamo naznačila, že zlomom prechodu od podpisovania deklarácií pripravenosti na podávanie výpovedí k reálnemu podávaniu výpovedí by mohlo byť schválenie návrhu tohto zákona v parlamente v nezmenenej podobe.
Mohlo by k tomu dôjsť už na ďalšej novembrovo-decembrovej schôdzi parlamentu. Minister zdravotníctva Viliam Čislák (Smer) by bol totiž rád, keby zákon začal platiť od 1. januára. Na pokrytie s tým spojených mzdových nárokov vyrokoval od ministerstva financií na ďalší rok 55 miliónov eur.
Sestrám by v ich boji za presadenie legislatívnych zmien mohol pomôcť minister práce Ján Richter (Smer), ktorý sa pred pár týždňami na vláde postavil proti Čislákovi a tým zablokoval návrh zákona, ktorý vtedy počítal len so zvýšením platov v štátnych nemocniciach. Po novom sa má zvýšenie týkať aj súkromných.
Kavecká uviedla, že už Richtera požiadali o stretnutie, na ich požiadavku však vraj ešte nereagoval.
Sestry a zdravotníci nechcú povedať, ani koľko podpisov pod deklaráciu pre nich bude dostatočných, aby prešli k hromadným výpovediam. "Včas sa dozviete," povedala Kavecká.
Vzorom sú im lekári
Šéfka sesterských odborov len povedala, že svoje ciele chcú dosiahnuť ako lekári v roku 2011. Vtedy, za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ) podalo tiež v jesenných mesiacoch vyše dvetisíc nemocničných lekárov výpovede, čo bola vyše tretina ich celkového počtu.
Podanie hromadných výpovedí lekárov viedlo ku kolapsu zdravotníctva, ktorý primäl expremiérku a vtedajšieho ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) k podpisu memoranda s lekármi, ktoré im garantovalo navýšenie platov. Mzdy sa im potom v nasledovných mesiacoch a rokoch niekoľkokrát zvyšovali. Lekármi pôvodne požadovaný násobok priemernej mzdy v rozmedzí od 1,5 do 3 sa po výpovediach ustálil na 2,3 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve pre atestovaného lekára.
Lekárske odborové združenie teraz podporuje sestry a ostatných zdravotníkov v ich boji za vyššie platy.
Otázna jednota zdravotníkov
Najväčším nepriateľom sestier a ostatných zdravotníkov je však ich povestná nejednotnosť a v porovnaní s lekármi bojazlivosť urobiť razantné kroky vedúce k hromadným výpovediam.
Jednotu môže narušiť aj skutočnosť, že návrh zákona celkom výrazne zvýši platy sestrám a zdravotníkom v župných a súkromných nemocniciach.
Sestry v nich v súčasnosti zarábajú len okolo 500 až 600 eur. Práve tieto sestry premiér Robert Fico (Smer) v roku 2013, keď stanovali pod oknami Úradu vlády za vyššie platy posielal pred Pentu, aby si od nej žiadali peniaze. Penta cez svoju spoločnosť Svet zdravia prevádzkuje 14 nemocníc naprieč celým Slovenskom. Keď však sestry v lete pohrozili štrajkom a zastal sa ich aj minister práce Ján Richter Fico súhlasil s navýšením platov aj v súkromných nemocniciach.
Kavecká s Lazorovou tvrdia, že podporu pre hromadné výpovede majú aj od sestier a zdravotníkov zo súkromných nemocníc.
Oslabiť jednotu zdravotníkov by v konečnom dôsledku mohol podľa Kaveckej oslabiť postup ich najväčšej organizácie Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb. Ten sa podľa odborovej predáčky neplánuje k iniciatíve pripojiť.
