BRATISLAVA. Keď politici argumentujú tým, že Slovensko je pre utečencov len prechodná krajina, mali by sa zamyslieť, prečo je to tak. Na Slovensku sú rodiny, ktoré tu chceli ostať, ale časom odišli, lebo sa tu nedalo žiť.
Tvrdí to niekoľko mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú integráciou utečencov a ľudskými právami. V stredu zverejnili štúdiu, ktorá skúma slovenský systém na začleňovanie utečencov do spoločnosti.
„Často sa stretávame s diskrimináciou a rasizmom osobitne ženy, ktoré nosia šatku, u nás skoro nemajú šancu zamestnať sa,“ povedala Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva.
Nedostatok peňazí
Najväčším problémom pre mimovládny sektor sú peniaze. Štát zabezpečuje integráciu práve pomocou mimovládneho sektora a servisných organizácií zároveň ich však financuje len v minimálnej miere.
Väčšina peňazí na integráciu ide z európskych fondov a štát prispieva len jednou štvrtinou z celkovej sumy.
Eurofondy však netrvajú večne, pravidelne sa objavujú obdobia, keď sa čaká na nové programy, počas ktorých si musia mimovládky zháňať peniaze samy, prípadne uzatvárať zmluvy so štátom, ktorý by ich podporoval.
„Ľudia pomáhajú utečencom za polovičné úväzky, niekedy aj zadarmo,“ povedala Števulová.
Dôležitá je aj pomoc dobrovoľníkov, ktorí napríklad bez nároku na honorár doučujú cudzincov slovenčinu alebo im pomáhajú vybavovať papiere na úradoch či asistujú pri návštevách lekára.
„Takýchto ľudí je stále viac, ale nemôžeme dlhodobo fungovať na práci dobrovoľníkov,“ povedala Emília Repáčová zo Slovenskej katolíckej Charity.
Nedostatočný systém
Slovensku chýba jednotný systém na začleňovanie utečencov, ktorý by bol schopný fungovať dlhodobo aj napriek výkyvom v počte prichádzajúcich utečencov a aj cez obdobia, keď neprúdia eurofondy.
„Integračný program na Slovensku nie je štandardizovaný,“ povedala Števulová.
„Za 10 rokov som zažila päť organizácii, ktoré poskytovali takéto služby, takže vo všeobecnosti každé dva roky prichádzajú nové organizácie, ktoré sa musia zaúčať v práci s utečencami,“ dodala.
Diery v systéme sú vidieť v rôznych oblastiach života. Napríklad utečenci majú špeciálnu kartu poistenca, ktorú lekári často nepoznajú.
Liečba je im preplácaná cez imigračný úrad nie poisťovňu, čo spôsobuje komplikácie, vysvetľuje Anna Balgová zo Slovenskej katolíckej charity.
Výučba jazyka
Jednou z najdôležitejších vecí pre utečenca je naučiť sa slovenčinu, pretože už za šesť mesiacov stratí štátny príspevok a musí sa postaviť na vlastné nohy. Má však nárok len na šesť hodín výučby týždenne, čo nie je podľa organizácií dostatočné.
Slovensko má dostatok odborníkov na to, aby vedelo zvládnuť niekoľko tisíc utečencov, avšak slovenský systém je nastavený len na niekoľko sto ľudí, tvrdí Miroslava Hlinčíková z Inštitútu.
„Približne dvesto ľudí sme pri tomto systéme vedeli zvládnuť, ale pri 1500 až 3000 ako stanovujú kvóty, by sme mali problém s integráciou,“ povedala Števulová.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
