Prečo utečenci od nás odchádzajú, hoci pôvodne chceli ostať

BRATISLAVA. Nie každý utečenec, ktorého na Slovensku zachytia, chce odísť do Nemecka. Niektoré rodiny utečencov chceli na Slovensku zostať, pre nedostatočné podmienky napokon odišli.

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa integráciou utečencov a ľudskými právami naznačujú, že cieľom slovenskej utečeneckej politiky je byť len tranzitnou krajinou. Štát ale podľa nich nevytvára dostatočné podmienky na to, aby tu utečenci zostali žiť.

„Mnohé odchody utečencov nás veľmi mrzia, ale ich situácia bola tak zlá, že museli odísť,“ povedala Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva.

Štát zabezpečuje integráciu pomocou mimovládneho sektora a servisných organizácií, zároveň ich však financuje len v malej miere. Väčšina peňazí na integráciu ide z európskych fondov a štát prispieva len jednou štvrtinou z celkovej sumy. Peniaze z eurofondov neprúdia nepretržite, ale majú výpadky s ktorými sa musia tieto organizácie vysporiadať.

„Ľudia pomáhajú utečencom za polovičné úväzky, niekedy aj zadarmo,“ povedala Števulová.

V tomto je dôležitá aj pomoc dobrovoľníkov, ktorí napríklad bez nároku na honorár doučujú cudzincov slovenčinu. Iní pomáhajú vybavovať papiere na úradoch, či asistujú pri návštevách lekára.

„Takýchto ľudí je stále viac, ale nemôžeme dlhodobo fungovať na práci dobrovoľníkov,“ povedala Emília Repáčová zo Slovenskej katolíckej Charity.

Za posledných desať rokov sa vystriedalo päť organizácii, ktoré sa venovali začleňovaniu utečencov. Štát by mal mať štandardný program začleňovania, na ktorý by mal nárok každý utečenec.

Veľa Slovákov má problém nájsť si nájomné bývanie a utečenci sú na tom ešte horšie. So slabou znalosťou slovenčiny sa ťažko zháňa dobre platená práca, na nájom nie sú peniaze a najmä muži často končia na ubytovniach. Situácia je horšia v mestách, kde je ubytovanie vo všeobecnosti drahé.

„Pre viacpočetnú rodinu je takmer nemožné si nájsť v Bratislave vhodný byt,“ povedala Miroslava Hlinčíková z Inštitútu pre verejné otázky.