Český prezident Václav Havel s cigaretou. Záber je z roku 1996. Po veľkých zdravotných problémoch musel s fajčením skoncovať. Imidž fotogenického politika mu ale zostal. FOTO - TASR/EPA
„Neodchádzam, vraciam sa,“ odkázal Václav Havel na rozlúčkovom večere v Národnom divadle. Unavený prezident sa teší, že strasie pancier protokolu a štátnických povinností. Úľavu, že končí, v posledných dňoch neskrýva. V politike je to ešte stále nevšedné. Stačí si spomenúť, ako útrpne si hľadajú miesto po odchode z najvyšších funkcií dve ďalšie osobnosti českého života, Zeman a Klaus.
Korektné hodnotenie politika by malo vychádzať z toho, čo po ňom zostalo. Havel môže byť spokojný. Česko, ale aj Slovensko, ktorého bol tiež prezidentom, sú dnes demokratickými štátmi. Slobodne sa tu diskutuje, volí, obchoduje, žije. To sú hodnoty, o ktoré Havel stál, a napriek mnohým pochybnostiam (vrátane jeho) sa napĺňajú. Stále silnejší komunisti sú paradoxným potvrdením tohto stavu.
Do funkcie nastupoval ako transformačný prezident. Zhodou stredoeurópskych okolností sa stal prezidentom dvoch štátov a vydržal v úrade, až kým sa z členskej krajiny Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a Varšavskej zmluvy nestala súčasť Severoatlantickej aliancie a onedlho už aj Európskej únie.
Havel skončil ako politik, ale sledujme ho ďalej. Bude sa vyjadrovať k spoločenským a politickým otázkam? Je to veľmi pravdepodobné, pretože je človek politický - k veciam verejným sa vyjadroval aj v čase neslobody. Teraz je isté len to, že si chce oddýchnuť, načerpať sily, premýšľať. A potom sa snáď dočkáme Havla, ktorý zostúpil z Hradu medzi občanov. Bude zaujímavé pozorovať túto premenu.
Havel žartuje s bývalým poľským prezidentom Lechom Walesom. V politike Havel vydržal oveľa dlhšie ako zrejme najslávnejší disident na svete. Poliaci si však radi pripomínajú, že Havla počas vystúpenia v americkom Kongrese prerušili potleskom 22-krát, zatiaľčo Walesu až 25-krát.
FOTO - TASR/EPA
Havel o politike a udalostiach
Nálety NATO v Juhoslávii: „Dlhodobý mier a stabilita nie sú na Balkáne možné, kým Miloševič zostáva prezidentom Juhoslávie. Má na rukách príliš veľa krvi, než aby mohol byť dôveryhodným partnerom.“ (Reuters 14. apríla 1999)
K terorizmu po 11. septembri 2001: „… je jasné, že dominantnú úlohu v tomto boji proti terorizmu hrajú Spojené štáty americké, to každý vie. Ale tým skôr, že sa to vie, sa mi nezdá príliš dobré, keď to sami Američania príliš zdôrazňujú a hovoria: Civilizácia pod naším vedením. To je presne to, čo môže niekoho dosť provokovať.“ (BBC 21. novembra 2001)
O politike: Nechcel by som sa so žiadnou stranou nejak jednoznačne identifikovať, chcem zohrať úlohu mimostraníckeho prezidenta.“ (Český rozhlas 15. marca 1992)
„… viem, že som urobil jednu veľkú chybu, totiž, že som venoval malú pozornosť štrukturalizácii politického života u nás.“ (ČT 1 21. novembra 1999)
„Kedysi som síce písaval komédie, ale v politike sa mi veru nechce komédiu hrať a zasadzovať sa tým o to, aby sa našim spoluobčanom politika protivila ešte viac, než sa im protiví dnes, a aby sa náš štát stával svetu nepochopiteľný a smiešny.“ (Poslanecká snemovňa 27. januára 1998)
„Mám skutočne každým dňom zo všetkého väčšiu trému, stále viac sa bojím, že to či ono nezvládnem či pokazím, stále častejšie sa bojím, že pácham v dobrej viere stále väčšie chyby. (New York 20. septembra 2002)
K rozpadu ČSFR: „Keby sme boli prosperujúcim, stabilným a demokratickým štátom s dobudovanými právnymi inštitúciami a fungujúcou trhovou ekonomikou, štátom včleneným do medzinárodného spoločenstva, potom by jeho rozdelenie bolo menšou tragédiou a problémom než v tomto období - uprostred privatizačného procesu.“ (Stretnutie s novinármi 20. marca 1992)
„Ale myslím, že toto rozdelenie bolo tiež spôsobom, ako sa navzájom uzmieriť.“ (Le Figaro 29. novembra 2000)
Vzťahy so Slovenskom: „My Česi si možno dostatočne neuvedomujeme otázku svojbytnosti Slovákov, a hlavne - máme k nim tak trochu parernalistický vzťah.“ (Pravda 18. marca 2002)
O privatizácii: „Taký bezprecedentný proces, keď sa majetok v hodnote niekoľkých biliónov rozdeľuje konkrétnym vlastníkom, prináša nesmierne množstvo pokušenia a vždy by mal svoje dosť temné stránky. A potrvá dlho, než sa situácia stabilizuje a než pod pojmom podnikateľ budeme hlavne vidieť tvorivého človeka, ktorý niečo dobré robí v prospech všetkých. Ale je pravda, že sa možno nemuselo toho toľko vytunelovať - je to odhadované na štyristo miliárd - je pravda, že mnoho vecí sa stať asi nemuselo, že taký veľký priestor podvodníkom a klamárom nemusel byť daný.“ (Mladá fronta Dnes 30. septembra 1999)
K vlastenectvu a šovinizmu: „ Ak som pyšný na to, že som Čech a to mi stačí na akúsi pýchu a sebavedomie, potom som Čech síce, ale vôl.“ (4. september 1996)
(čtk, r)
Havel s pohárom piva a borovičky počas neplánovanej návštevy pohostinstva v Turanoch 18. mája 1990.
FOTO TASR - VLADIMÍR BENKO
Politici a osobnosti o Havlovi
GEORGE BUSH starší (bývalý prezident USA): „Odvaha prezidenta Havla symbolizuje odhodlanie všetkých národov východnej Európy odmietnuť komunizmus a prijať výzvu prechodu k demokracii a trhovému hospodárstvu, Václav Havel historicky a hrdinsky prispel k veci slobody.“ (ČSTK 21. júla 1992)
BORIS JEĽCIN (bývalý ruský prezident): „Havel mi chcel ukázať starú Prahu. Sedeli sme v krčmičke, a ja som naraz povedal: už postarší, unavení ľudia tu sedíme a pijeme pivo ako dobrí priatelia. Ale akonáhle odtiaľ vyjdeme, znovu nás zavalia všetky problémy, ktoré prináša epocha premien rozbíjajúca všetkých a všetko.“ (ČTK 9. mája 1994)
JACQUES RUPNIK (francúzsky politológ): „Havel nikdy nebude kvetinkovým prezidentom, anglickou kráľovnou, ktorá len prečíta prejav, čo jej napíše premiér. Viete si predstaviť, že by Havel čítal Klausov prejav?“ (LN 20. decembra 1997)
VLADIMÍR MEČIAR: „Rozhodne si myslíme (Mečiar a HZDS), že pre vývoj v najbližšom období nie je prezident (Havel) vhodným typom politika, ktorý by túto funkciu mohol zastávať. Nestrašte nás svetom. Keď si niekoho vyberajú v Nemecku alebo vo Francúzsku, nechodia sa pýtať do Československa. Je to naša vec.“ (ČSTK 13. júna 1992)
JÁN SLOTA: „Nech si radšej pozametá brvná, ktoré má pred vlastným prahom, a nech Slovensku dá pokoj.“ (ČTK 9. marca 1998)
JOHN KEANE (autor kontroverznej biografie Václav Havel: Politická tragédia v šiestich dejstvách): „Tragédia je príbeh, v ktorom je centrálna postava, ktorá je smrteľná, má síce nedostatky, ale tvárou v tvár obrovským prekážkam dokáže dosiahnuť mimoriadne veci na javisku moci, plného násilia a nadvlády,“ vyhlásil Keane, podľa ktorého táto definícia presne vystihuje to, čím Havel prešiel a stále ešte prechádza. (ČTK 4. novembra 1999)
MADELEINE ALBRIGHTOVÁ: „Myslím si, že vám bude veľmi chýbať. Havel je veľká medzinárodná osobnosť, je známy ako vizionár a humanista.“ (MfD 23. novembra 2002)
KAREL GOTT: „A hoci to mal Havel ľahšie než ja, vážim si ho.“ (Týden 31. 5. 1999)
Havel a bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl desať rokov po zamatovej revolúcii. Pri ich prvom stretnutí v januári 1990 vraj kancelára zaskočil, keď preskočil protokolárne ceremónie a po uplynutí niekoľkých sekúnd sa Kohla spýtal na jeho názory na budúcnosť Európy. Úrad však už Havel opúšťal ako disciplinovaný štátnik. FOTO - TASR/AP
Čísla
Za hlavu štátu bol zvolený štyrikrát. Je desiatym najdlhšie slúžiacim voleným prezidentom na starom kontinento v povojnovej histórii. Počas vyše 180 štátnych návštev bol v 59 krajinách. V druhej polovici 90. rokov cesty výrazne redukoval. Nikdy nebol v Grécku. Z ciest si priniesol 19 najvyšších štátnych vyznamenaní, 39 čestných doktorátov a desiatky čestných medailí. Hospitalizovaný bol 17-krát. Takmer štyridsať dovoleniek a liečebných pobytov trvalo takmer 450 dní. Celkom 3-krát vyhlásil amnestiu a udelil 1948 prezidentských milostí Na dobročinné účely daroval vyše 85 miliónov korún. Pražský hrad, za Husáka uzatvorenú nedobytnú pevnosť, otvoril na 85 percent verejnosti. (r)
Beata
Balogová
