Dotácie cirkvám zostanú

Vláda pred štyrmi rokmi otvorila diskusiu o zmene financovania cirkví, k výsledku však nedospela. Na zásadné zmeny sa Smer nechystá ani v novom volebnom období.

<p>BRATISLAVA. Pravidelné stretnutia cirkevných hodnostárov s odborníkmi na ministerstve kultúry počas vlády Smeru naznačovali, že do konca volebného obdobia budú cirkvi od štátu menej závislé.</p> <p>Bodku za diskusiami dala vláda krátko pred voľbami. Meniť sa nebude nič. Odluku cirkví od štátu nepodporil pred niekoľkými dňami predseda vlády a Smeru Robert Fico. Dobrovoľné financovanie cirkví veriacimi neprichádza pre Smer do úvahy ani po budúcoročných parlamentných voľbách.</p> <p>Minister kultúry Marek Maďarič si myslí, že cirkvi si zaslúžia, aby ich štát podporoval. „Nie som zástancom úplného odstrihnutia cirkvi od štátnych zdrojov,“ povedal pre SME. Hoci pripúšťa možnosť určitých obmien súčasného modelu financovania v budúcom volebnom období, upozorňuje, že na to je potrebná vzájomná dohoda.</p> <p><div class="st-cont st-cont-avizo-clanok"><div class="art-avizo-koment"><span class="icon"></span><img width="120" height="80" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/56/5691332/5691332.jpeg?rev=2" class="aimg" alt=""><div class="atit">Prečítajte si tiež:</div><div class="atxt"><a href="http://komentare.sme.sk/c/8020961/sme-sekularni-katolici.html?ref=avizocl">Sme sekulárni katolíci?</a></div></div></div></p> <p>((video))</p> <h3>Nie asignačnej dani</h3> <p><a href="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/4/56/5691334/5691334.jpeg?rev=2" title="Koľko dostali cirkvi"><img alt="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/7/56/5691337/5691337.jpeg?rev=2" height="302" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/0/56/5691340/5691340.jpeg?rev=2" style="float: left; margin: 9px;" title="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/56/5691343/5691343.jpeg?rev=2" width="200" /></a>Osemnásť registrovaných cirkví dnes štát financuje podľa počtu duchovných. Najvyšší príspevok, vyše 22 miliónov eur, dostáva najväčšia katolícka cirkev. Štát každoročne dáva cirkvám spolu takmer 39 miliónov eur.((piano))</p> <p>Ministerstvo kultúry predložilo počas zasadnutí expertnej komisie cirkvám tri modely nového financovania. Buď by dostávali príspevok podľa počtu duchovných, ktorý by bol nižší, alebo by sa dotácia odvíjala od počtu veriacich. Posledný návrh hovoril o asignačnej dani, keď sa na chod cirkvi skladajú veriaci.</p> <p>Maďarič má voči asignačnej dani výhrady. „Vylučuje veľkú skupinu dôchodcov, ktorí dane neplatia a početnosť veriacich v tejto skupine je pomerne veľká,“ vysvetľuje. Dôchodcovia by tak nemali možnosť cirkev podporovať. Maďarič sa odvoláva aj na zástupcov cirkví, ktorí tento model zavrhli.</p> <div class="art-info-box1"><span class="icon"></span> <div class="abox"> <div class="atit">Fakty</div> <div class="atit2">Nehnuteľnosti cirkví</div> <div><strong>Rímskokatolícka cirkev</strong></div> <ul> <li>kostoly 3771</li> <li>farské a iné budovy 1958</li> <li>školy 218</li> <li><strong>spolu 5947</strong></li> </ul> <div><strong>Evanjelická cirkev</strong></div> <ul> <li>nesposkytla súhlas so zverejnením</li> </ul> <div><strong>Gréckokatolícka cirkev</strong></div> <ul> <li>kostoly 577</li> <li>farské a iné budovy 506</li> <li>školy 22</li> <li><strong>spolu 1105</strong></li> </ul> <div><strong>Pravoslávna cirkev</strong></div> <ul> <li>kostoly 265</li> <li>farské a iné budovy 91</li> <li>školy 3</li> <li><strong>spolu 359</strong></li> </ul> <div><strong>Reformovaná kresťanská cirkev</strong></div> <ul> <li>kostoly 483</li> <li>farské a iné budovy 472</li> <li>školy 10</li> <li><strong>spolu 965</strong></li> </ul> </div> </div> <p>Maďarič zároveň upozorňuje, že zmena nemôže byť revolučná. Aby k nej došlo, musí byť zhoda aj v budúcej vláde. „Smer je teoreticky pripravený pristúpiť k nejakej zmene financovania, ale zasa je otázka, či bude koalícia a aká bude,“ poznamenal.</p> <p>Asignačnú daň odmieta aj katolícka cirkev. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara povedal, že diskusiu o zmene financovania nepovažujú za urgentnú. „Táto téma je taká komplikovaná, že nateraz nie je možné prezentovať finálne riešenia,“ odkázal.</p> <h3>Voľby a odporúčania</h3> <p>Sociológ Miroslav Tížik nepovažuje odsúvanie úprav vzťahu cirkví a štátu za prekvapujúce. Vytvorenie expertnej komisie na ministerstve bolo podľa neho len snahou vlády ukázať verejnosti, že sa touto témou zaoberá. „Keby sa začala otvorená diskusia, ukázalo by sa udržiavanie politickej podpory medzi politikmi a predstaviteľmi najväčších cirkví,“ hovorí.</p> <p>Angažovať sa do politiky pred voľbami plánuje aj katolícka cirkev. „Je pravdepodobné, že KBS bude pred voľbami iniciovať stretnutia s predstaviteľmi strán,“ avizoval Kramara. Biskupi aj zvážia, ako veriacim naznačiť, koho voliť. Evanjelická cirkev bude vyzývať len na volebnú účasť.</p> <div class="art-info-box2"><span class="icon"></span> <div class="atxt"> <h2>Sociológ: Politici hrajú na dve strany</h2> <p><strong>Politici sa nehrnú do odluky cirkví od štátu, lebo si chcú udržať ich podporu. V rozhovore pre SME to povedal sociológ SAV Miroslav Tížik.</strong></p> <p><strong>Načo vláda diskutovala s cirkvami, keď k žiadnej zásadnej zmene nedôjde ani v ďalšom volebnom období?</strong></p> <p><img height="100" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/56/5691346/5691346.jpeg?rev=2" style="float: left; margin: 9px;" width="150" />„Expertné komisie boli hrou na dve strany. Hrou pre verejnosť, lebo požiadavka verejnosti na odluku je pomerne silná. Pred verejnosťou sa vláda mohla tváriť, že na tom pracuje. Na druhej strane je to aj hra vlády smerom k cirkvám, keďže snaha najmä najväčšej z nich zasahovať do politiky je pomerne silná. Je to zároveň aj tlak na predstaviteľov cirkví, aby hľadali európskejší model fungovania, hoci politici vedia, že ich možnosti sú obmedzené.“</p> <p><strong>Narážate na vatikánsku zmluvu?</strong></p> <p>„Áno, ale o tom politici nebudú hovoriť, lebo by ukázali svoju bezmocnosť. Dosiahnuť finančnú odluku je možno ešte komplikovanejšie ako faktická odluka v zmysle neutrality štátu k náboženstvám. Jediným spôsobom by bolo vypovedanie vatikánskych zmlúv, čo by malo vážne zahraničnopolitické dôsledky. V základnej zmluve sa štát zaväzuje k určitej forme financovania katolíckej cirkvi a tiež, že prijme zmluvy o financovaní cirkvi. Aby od toho mohol štát odstúpiť, musel by sa dohodnúť s najväčšou cirkvou. Ale prečo by sa cirkev mala vzdať svojej privilegovanej pozície?“</p> <p><strong>Katolícka cirkev tvrdí, že zmene sa nebráni.</strong></p> <p>„Cirkvi nemôžu mať pre seba lepší ako súčasný model financovania. Zo štátu majú príspevok na platy duchovných, príspevky na kancelárie alebo na ústredia cirkví a na podporu vybraných cirkevných organizácií, ako sú katolícka charita, evanjelická diakonia či ústredia mužských a ženských katolíckych rádov. Myslím, že práve tieto podivné výnimky a financovanie ústredí sú problémom. Nie je to servis pre veriacich, ale slúži manažérom cirkví najmä na vytváranie dojmu ich užitočnosti.“</p> <p><strong>Aký finančný model by bol v tejto situácii najschodnejší?</strong></p> <p>„Platy kňazov nie sú problémom. Ide o peniaze z verejných zdrojov a kňazi plnia určité verejné funkcie. Ich súčasťou je podriadenosť verejnému záujmu, čiže nemôžu presadzovať partikulárny záujem nad záujem verejný, ako to bolo v prípade referenda o rodine. Štát by mohol dávať financie iba kňazom, a nie predstaviteľom cirkví, a podmieniť ich verejnou zodpovednosťou. Financovanie cirkevných ústredí nijako nesúvisí s verejnou službou. To je, ako keby štát dával niektorým súkromným firmám dotáciu bez toho, aby bola určená na vytváranie nových pracovných miest.“</p> <p><strong>Dá sa povedať, že spoločenský tlak na odluku silnie?</strong></p> <p>„Výskumy ukázali, že ľuďom čoraz viac prekáža veľmi silná prítomnosť cirkví vo verejnom priestore, a preto je pomerne vysoké naladenie za odluku. No skôr za celkovú odluku, nielen finančnú. Lebo na Slovensku sú najväčšie cirkvi výrazne previazané so štátom a zasahujú do politiky. Keďže vo všetkých európskych krajinách je trend a tendencia, že štát je a má byť nábožensky neutrálny, raz k tomu dôjde aj u nás. Nachádzame sa v situácii, ktorá nezodpovedá európskemu kultúrnemu priestoru.“</p> <p><strong>Aký motív na odsúvanie témy môžu mať politici?</strong></p> <p>„Nemajú záujem veľmi sa v tomto vŕtať, lebo ide o dosť komplikovaný problém. Blížia sa voľby a oni si nechcú pohnevať cirkvi, ktoré by mohli proti nim začať mobilizovať verejnosť. Druhá vec sú veriaci, ktorí chcú mať tento typ náboženského servisu. Ak by niekto spôsobil, že im nebude mať kto robiť krsty, pohreby či sobáše, bude problém. Na Slovensku ľudia považujú cirkev za typ verejnej služby, preto nikomu až tak neprekáža, že za túto činnosť cirkvi financuje štát.“</p> <p><strong>Aká situácia by musela nastať, aby sa od diskusií postúpilo k reálnej zmene?</strong></p> <p>„Jednou z možností je revolúcia. Revolúcia v roku 1989 spôsobila odluku štátu od cirkvi v tom zmysle, aby štát nekontroloval cirkvi. Ale vzťah sa prevrátil a najväčšia cirkev získala nezávislosť od štátu a čiastočne aj moc nad ním vďaka neskorším zmluvám. Druhá možnosť je otvorená diskusia. Odkryla by, že súčasný model je nepísaná dohoda medzi politickými a náboženskými elitami, ktorá sa netýka záujmov verejnosti.“</p> </div> </div>

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné