BRATISLAVA. Slovensko by potrebovalo špeciálne konanie, v ktorom by bolo možné zistiť štátnu príslušnosť utečencov.
Bolo by to niečo podobné, ako je azylové konanie, avšak s tým rozdielom, že by sa v ňom nezisťovalo, či niekto je alebo nie je utečenec, ale či má osoba občianstvo alebo nie, uviedla pre agentúru SITA predsedníčka Ligy za ľudské práva (HRL) Zuzana Števulová.
"Slovensko je však pozitívny prípad, pretože náš zákon o štátnom občianstve hovorí, že aj dieťa narodené na Slovensku je občanom Slovenska, čiže to rieši väčšinu možných problémov," vysvetlila.
Príslušnosť detí
Obavy však v medzinárodnej komunite momentálne vzbudzuje otázka štátnej príslušnosti detí utečencov. Ak sa podľa Števulovej narodí napríklad sýrskej utečenke dieťa, pričom jeho otec mohol zomrieť pred jeho narodením alebo sa nevie, či ešte žije, dieťa môže byť bez občianstva.
"Keďže v Sýrii sa nedá preniesť občianstvo z matky na dieťa a ak matka nemá manžela, ktorý by mohol dieťa registrovať, hrozí, že nenadobudne štátne občianstvo," vysvetlila Števulová. A práve na takéto prípady, ale aj prípady, keď ľudia nevedia určiť, aké občianstvo majú, by slúžilo špeciálne konanie na zistenie štátnej príslušnosti.
Dvojročná snaha
Liga za ľudské práva už dva roky apeluje na slovenské štátne orgány, aby takéto konanie o určenie, či je osoba bez občianstva, zaviedli aj na Slovensku, čo sa podľa predsedníčky ligy zatiaľ nepodarilo dosiahnuť. "Máme veľmi priaznivú legislatívu, teda keď sa zistí, že osoba je bez občianstva, môže dostať trvalý pobyt alebo slovenské občianstvo," priblížila.
Stav, že človek je bez občianstva, je vážnym porušením základných ľudských práv, najmä práva na občianstvo, dodala. "Zisťovanie tejto skutočnosti je však problematické, momentálne si to robí napríklad cudzinecká polícia samostatne v rámci konania o pobyte alebo odbor štátneho občianstva a matrík samostatne v rámci konania o štátnom občianstve. Človek, o ktorého ide, vlastne nedostane rozhodnutie o tom, či je alebo nie je bez občianstva, čiže nemá v tejto veci rovnaké možnosti a práva, ako keby bol účastníkom konania," uviedla pre agentúru SITA.
Konania o určenie, či osoba má občianstvo alebo nie, majú napríklad v Maďarsku, Taliansku či v Španielsku. Ročne je u nás pár ľudí, ktorí by mohli podať žiadosť o takéto konanie, čiže by to neprinieslo ani zvýšenú záťaž pre úrady.
Na Slovensku by o tom mohol podľa Števulovej rozhodovať napríklad Migračný úrad SR. Ako pokračovala, Slovensko by tým naplnilo záväzky Dohovoru z roku 1954 o osobách bez štátnej príslušnosti, ktorý hovorí, že štáty sú povinné poskytovať ochranu osobám bez občianstva, že majú práva garantované dohovorom a podobne.
"Aby však štáty mohli tieto osoby chrániť, musia najskôr vedieť, že ide o osobu bez občianstva, čiže musí prebehnúť nejaké konanie, rovnako ako v prípade utečencov," doplnila.
Medzery v zákonoch
Medzery v zákonoch o štátnom občianstve tiež odsudzujú tisícky detí v Európe na život bez štátnej príslušnosti. Informuje o tom správa Európskej siete na ochranu osôb bez štátnej príslušnosti (ENS), ktorej členom je aj Liga za ľudské práva. Správa s názvom "Žiadne dieťa by nemalo byť bez štátnej príslušnosti" je výsledkom analýzy zákonov o štátnom občianstve 47 štátov Rady Európy.
Popisuje celý rad obavy vzbudzujúcich problémov ako aj odporúčaní na ich riešenie a v konečnom dôsledku na odstránenie prípadov detí, ktoré sa rodia bez štátnej príslušnosti. "Žiadne dieťa si nevyberá, že bude bez štátnej príslušnosti. Každé dieťa patrí do nejakej komunity.
Napriek tomu deti bez štátnej príslušnosti existujú aj v dnešnej Európe z dôvodu, že mnohé štáty zlyhávajú v zabezpečení štátnej príslušnosti každému dieťaťu, ktoré sa narodí v Európe alebo rodičom, ktorí majú občianstvo niektorého európskeho štátu," uviedol riaditeľ ENS Chris Nash.
Zvýšená zraniteľnosť detí
Postavenie bez štátneho občianstva zvyšuje zraniteľnosť detí, vystavuje ich vážnemu porušovaniu ľudských práv, vrátane obchodovania s ľuďmi, pracovného a sexuálneho vykorisťovania a riziku ilegálnych adopcií, nadviazal na neho komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks.
"Problém detí bez štátneho občianstva je riešiteľný a ako ukazuje aj táto správa, ak vlády, regionálni aktéri, ľudsko-právne orgány, agentúry OSN a občianska spoločnosť spoja svoje sily, je možné vypracovať stratégie na vyriešenie a odstránenie tohto problému raz a navždy," poznamenal.
Počet takýchto detí na Slovensku známy nie je. "Snažili sme sa zistiť, aký je počet osôb bez občianstva, ale každá inštitúcia má vlastné spôsoby zbierania dát," poznamenala na záver predsedníčka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová.
