[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/5/56/5692175/5692175.jpeg?rev=2" author="SME - Jozef Jakubčo" longread-pos="full"]Nová sudkyňa Európskeho súdu pre ľudské práva Alena Poláčková by sa mala ujať funkcie najneskôr do troch mesiacov.[/content]
Do rozhovoru sme dňa 7. 10. doplnili vyjadrenie Ivetty Macejkovej, predsedníčky Ústavného súdu SR.
Dvojročné zložité hľadanie nového slovenského sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu sa skončilo. Rada Európy si vybrala sudkyňu Najvyššieho súdu ALENU POLÁČKOVÚ (51).
TEXT: PETER KOVÁČ
[content type="longread-pos" pos="left"]
Alena Poláčková
- vyštudovala právo na Univerzite Komenského v Bratislave,
- v roku 1994 začínala na Okresnom súde Bratislava I,
- v rokoch 2005 – 2006 zastupovala Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu,
- od roku 2007 doteraz pôsobila na Najvyššom súde,
- bola aj viceprezidentkou Združenia sudcov Slovenska.
[/content]
Cítite aj trpkastú príchuť svojho úspechu pre to, ako komplikovane celá procedúra prebiehala?
„Nie. Skôr mám pocit zadosťučinenia, že sa to podarilo a že som ľuďom, ktorí ma opätovne navrhli, neurobila hanbu.“
Čo sa riešilo pri vašom vypočutí v Štrasburgu? Zazneli aj narážky na to, že so slovenskými kandidátmi je problém?
„Nie, otázky sa týkali zväčša praxe či predstáv, čo by som zlepšila na chode súdu. “
V štyroch voľbách ste sa uchádzali o miesto na každej kandidátke. Prečo?
„Nevzdávam sa ľahko. Keby som to v živote robila, mnohé veci by som nedokázala. Mala som pocit, že keď sú na Slovensku ľudia, ktorí ma považujú za vhodného človeka, tak stojí za to skúšať to ďalej.“
Ak by neprešla ani posledná kandidátka, uchádzali by ste sa o post aj do pätice?
„Ak by panel Parlamentného zhromaždenia Rady Európy konštatoval, že sa na post nehodím, určite nie.“
V Súdnej rade ste dlhý čas nemali dostatočnú oporu. Napokon sa to náhle zmenilo na jar pri hlasovaní o štvrtej kandidátke. Čo sa stalo?
„Ťažko povedať, v Súdnej rade som nikdy nesedela. V takýchto prípadoch však existujú určite nejaké dohody a členovia rady sa na kandidátoch snažia dohodnúť. Toto je však otázka skôr pre Súdnu radu.“
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy spočiatku odmietalo našich kandidátov. Ako si to vysvetľujete?
„V prvých dvoch prípadoch to nebolo až také prekvapivé. Pri prvej kandidátke poradný výbor skonštatoval, že uchádzači nespĺňajú kritériá. V druhom prípade bol jeden z kandidátov taký, ktorého odmietli už v rámci prvej kandidátky.“
Pri tretej kandidátke však už išlo o zásah vlády, ktorá odmietla kandidátku s prezidentovým poradcom Jánom Mazákom. Vraj bola nevyrovnaná. Súhlasíte?
„Jednou z podmienok uznania kandidátky je, aby bola vyrovnaná. Faktom je, že ak vláda dospela k záveru, že tretia kandidátka taká nebola, tak na to zrejme mala dôvod.“
Necítiť v tomto konaní Smeru skôr mocenské trenice medzi premiérom s prezidentom?
