BRATISLAVA. Horúčavy sú, čo sa týka počtu úmrtí, dlhodobo najsmrteľnejšie spomedzi všetkých atmosférických fenoménov. "Širokou verejnosťou sú však ich účinky paradoxne neraz podceňované," tvrdí Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojej stránke.
Jeho klimatológovia sa spolupodieľali na príprave novej štúdie zameranej na smrteľné dôsledky horúceho počasia na slovenskú populáciu v letách 1996 až 2012. Na Slovensku ide o prvú štúdiu svojho druhu.
Počas desiatich percent najteplejších dní v júni, júli a auguste zomrelo bezmála o desať percent viac ľudí, než sa v týchto mesiacoch očakávalo. "V absolútnych číslach ide o zhruba 2160 nadbytočných úmrtí počas 157 dní s horúčavami. V letných mesiacoch na Slovensku zomrelo v priemere asi 137 ľudí denne, každý horúci deň teda o približne 14 viac," dodáva SHMÚ.
Historicky na tom najhoršie bol 19. júl 2007. Vtedy bola celková úmrtnosť na Slovensku o takmer 45 percent vyššia než očakávaná, čo predstavuje prírastok 64 úmrtí.
Dotklo sa to najmä ľudí v pokročilom veku a žien. Avšak v najextrémnejších horúcich periódach nezanedbateľne vzrástlo i riziko úmrtia mužov.
"Horúce obdobia s trvaním viac než jeden deň mali negatívnejší vplyv na úmrtnosť, zatiaľ čo počas jednodňových horúčav bolo zvýšenie úmrtnosti len malé a zo štatistického hľadiska nevýznamné," uzatvára SHMÚ s tým, že horúčavy ovplyvňujú zdravotný stav slovenskej populácie až do fatálnych následkov.
