Prečo sú v posledných desaťročiach za katedrou takmer samé ženy?
„Jedným fenoménom je finančné ohodnotenie pedagógov. Ženy si túto profesiu môžu vyberať aj pre pracovný čas.“
Vplýva na to aj predstava, že muž by mal byť živiteľom rodiny?
„Určite. U nás je to silný fenomén a mužučiteľ rodinu z platu nevie uživiť.“
Aký má nedostatok mužov vplyv na žiakov?
„Nemôžem povedať, že by to malo fatálny a zásadný vplyv, bez ktorého by školstvo nemohlo fungovať. Ale ženská a mužská rola sa pretavujú aj do výchovnej činnosti. Žiaci inak vnímajú rolu mužaučiteľa. Muž dokáže inak pristupovať k riešeniu problémov a to má pre žiakov veľký význam. Ten spôsob ani nemusí byť lepší, ako by použila žena, len je iný. Najmä dnes, keď je takmer polovica detí z neúplných rodín.“
Mohla by teda škola nahradiť mužský vzor?
„V škole je na to veľký priestor, učiteľ môže poskytnúť iné príklady, postupy či pohľady zo života. Mozaika mužského sveta je pre žiaka dobrým doplnením. “
Čo je pravdy na tom, že muži sa nenechajú natoľko opantať emóciami?
„Nemáme výsledky relevantných výskumov, ktoré by to potvrdili. Ale v určitých situáciách môžu muži reagovať bez emócií alebo s inými emóciami ako ženy.“
Vplýva nedostatok mužov aj na konanie učiteľského kolektívu?
„V čisto ženských kolektívoch je vždy iná sociálna dynamika, iné vzťahy, často aj konfliktné. Ak je medzi učiteľkami viac mužov, klíma býva pokojnejšia. Prenáša sa aj na žiakov.“
Hovorí sa, že ženy učia bez zápalu. Je to možné?
„Nepovažujem to za čisto ženský či mužský fenomén. Zápal opadáva rokmi, keď sa profesia vykonáva už rutinne.“
Beata
Balogová
