BRATISLAVA. Parlament bude v utorok rokovať po prvýkrát od novembra 1989 o konkrétnom návrhu finančnej odluky cirkvi od štátu. Pod návrhom sú podpísaní poslanci Daniel Krajcer, Martin Chren, Juraj Miškov a Jozef Kollár.
„Ako bývalý minister a poslanec odluku iniciujem už niekoľko rokov. Absolvoval som desiatky rokovaní s cirkvami, politikmi, odborníkmi, tretím sektorom aj laickou verejnosťou. Každá diskusia však musí vyústiť do konkrétneho návrhu, ak nemá byt samoúčelná, čo zjavne mnohým vyhovuje a diskutovali by bez výsledku ďalších 25 rokov,“ povedal v utorok Krajcer pre agentúru SITA. Návrh podľa neho zvyšuje slobodu občanov aj cirkví.
Starý zákon
Financovanie cirkví na Slovensku upravuje ešte komunistický zákon z roku 1949. „Vatikánska zmluva nestanovuje, ako majú byť cirkvi na Slovensku financované, a je v moci slovenského parlamentu zmeniť starý systém s cieľom dať viac slobody občanom, ale aj samotným cirkvám," povedal Krajcer.
Podľa definície je odluka cirkvi a štátu politickou a legislatívnou doktrínou, ktorá vyhlasuje, že štát a všetky náboženské inštitúcie majú byť navzájom na sebe nezávislé a oddelené.
Zahŕňa v sebe dva princípy: slobodu vierovyznania a sekulárnu vládu. Duchovní registrovaných cirkví sú dnes podľa poslancov de facto zamestnancami štátu.
„Štát však má vykonávať svoje činnosti vo verejnom záujme, v prospech všetkých občanov, nielen ich časti. Povinné financovanie cirkevných aktivít aj z daní neveriacich tak prispieva k zbytočnej polarizácii spoločnosti,“ konštatujú predkladatelia v dôvodovej správe.
Z neadresného na adresné financovanie
Zmena financovania cirkví z neadresného – cez štátny rozpočet – na adresné, prostredníctvom daňovej asignácie, vytvorí podľa nich priamy vzťah medzi občanmi, cirkvami a charitatívnymi organizáciami.
Predkladatelia preto historicky po prvý raz v Národnej rade Slovenskej republiky predstavujú model finančnej odluky štátu a cirkví, založený na zmene spôsobu financovania nielen aktivít cirkevných, ale i obnovy národných kultúrnych pamiatok, starostlivosť o ktoré predstavuje podstatnú časť výdavkov registrovaných cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike.
„Navrhujeme, aby každý občan sám rozhodol o tom, či chce prispieť na fungovanie registrovaných cirkví a náboženských spoločností, a to prostredníctvom poukázania podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb do výšky 2 % jednej cirkvi podľa vlastného výberu - analogicky, ako je to dnes pri poukázaní podielu dane na verejnoprospešný účel (mimovládnym organizáciám),“ uvádzajú poslanci.
Asignovanie
Finančné prostriedky zo zaplatenej dane, ktoré nebudú takýmto spôsobom asignované konkrétnym cirkvám, budú poukázané novozaloženému Fondu na obnovu kultúrneho dedičstva, ktorý takéto finančné prostriedky vynaloží na obnovu národných kultúrnych pamiatok (NKP).
Jedna polovica prostriedkov tohto fondu bude využitá na obnovu NKP vo vlastníctve cirkví a rozhodovať o nej bude komisia, zložená zo zástupcov cirkví.
Druhá polovica prostriedkov tohto fondu bude využitá na obnovu ostatných NKP, a rozhodovať o nej bude komisia zložená zo zástupcov Ministerstva kultúry SR a kultúrnej obce.
Podrobnosti fungovania tohto fondu upraví samostatný zákon. Starostlivosť o NKP a ich obnova dnes tvorí podstatnú časť výdavkov cirkví na Slovensku.
Zostávajú ďalšie návrhy
Do skončenia 54. schôdze zostáva zákonodarcom prerokovať približne 20 poslaneckých návrhov zákonov. Diskutovať sa bude napríklad o novele ústavy, ktorou poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) navrhujú znížiť referendové kvórum potrebné pre platnosť plebiscitu zo súčasných 50 na 20 percent.
OĽaNO zároveň presadzuje, aby sa plebiscit konal počas celoštátnych volieb, respektíve počas volieb do orgánov územnej samosprávy. Rovnako navrhujú znížiť počet podpisov pod petíciu potrebnú na vypísanie referenda zo súčasných 350-tisíc podpisov na 200-tisíc podpisov.
Poslanci si tiež vypočujú niekoľko správ. Ide napríklad o správu o stave ochrany osobných údajov za roky 2013 a 2014, správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2014 a správu Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2015.
