BRATISLAVA. Dobrovoľní horskí záchranári sa cítia ohrození novelou zákona o Horskej záchrannej službe (HZS). Ako agentúru SITA informoval predseda Správnej rady Horskej služby Rastislav Medveď, aktuálne schválená novela obmedzuje fungovanie dobrovoľných záchranárov a vytláča ich z horských oblastí, v ktorých už roky efektívne poskytujú pomoc.
Dobrovoľní horskí záchranári podľa Medveďa už od roku 1954 poskytujú verejnoprospešné služby, pričom po vzniku profesionálnej Horskej záchrannej služby sa neustále zhoršujú podmienky, za ktorých môžu svoju pomoc poskytovať.
Profesionáli vs. dobrovoľníci
Novela zákona o HZS okrem iného rozširuje činnosť profesionálnych záchranárov do nových horstiev, pričom podľa dobrovoľných záchranárov štatistiky preukazujú, že v daných horstvách je potrebných len niekoľko zásahov ročne, na čo doteraz stačili aj dobrovoľní horskí záchranári.
Rozšírenie pôsobnosti profesionálnych záchranárov teda podľa dobrovoľníkov kladie zbytočne rastúce nároky na výdavky zo štátneho rozpočtu a tak neodôvodnene zvyšuje výdavky z verejných zdrojov.
"Je potrebné veľmi seriózne zvážiť, v ktorej horskej oblasti je nevyhnutná profesionálna HZS, a to hlavne vzhľadom na náročnosť terénu, aktivity, ktoré sa v príslušnej oblasti vykonávajú a na štatistiku úrazov. Ak v týchto oblastiach doposiaľ dlhé roky účinne pôsobili dobrovoľní záchranári, nie je podľa nášho názoru dôvod situáciu meniť. Činnosť dobrovoľných záchranárov v týchto oblastiach oveľa menej zaťažuje štátny rozpočet, čo tiež nie je zanedbateľná skutočnosť," povedal predseda Horskej služby Orava Ján Kuruc.
Vlastný zákon
V záujme zachovania rovnocenného postavenia profesionálov a dobrovoľníkov pripravujú dobrovoľní záchranári svoj vlastný zákon o Dobrovoľnej horskej službe. Zákonom by chceli dosiahnuť legislatívne uznanie svojej činnosti tak, aby mohli plniť svoje poslanie za podobných podmienok ako ostatné záchranné zložky na Slovensku.
"Najmä v prípadoch, keď je potrebná koordinácia viacerých zložiek, je dôležité, aby sme pôsobili ako uznávaný a čitateľný partner,“ uviedol Medveď.
Ako dodal predseda Tatranskej horskej služby - dobrovoľný zbor Jaroslav Švorc, "štát by si mal uvedomiť, čo pre spoločnosť znamená akákoľvek dobrovoľnícka aktivita a vytvárať podmienky na jej rozvoj. Tak, ako sa profesionálni horskí záchranári riadia svojím zákonom o Horskej záchrannej službe, aj dobrovoľní horskí záchranári chcú mať jasné podmienky, za ktorých svoje dobrovoľnícke aktivity realizujú.“
Novela zákona o Horskej záchrannej službe rozširuje územnú pôsobnosť Horskej záchrannej služby o ďalšie horské oblasti. Konkrétne sú to Bukovské vrchy, Javorníky, Kremnické vrchy, Kysucká vrchovina, Kysucké Beskydy a Moravsko-sliezske Beskydy.
Lyžiari a prevádzkári
V týchto horských oblastiach sa podľa predkladateľov zvyšuje turistický ruch a s ním rastú aj počty úrazov návštevníkov hôr. Novela komplexným spôsobom spresňuje a dopĺňa úlohy Horskej záchrannej služby.
Upravuje aj povinnosti a oprávnenia prevádzkovateľov lyžiarskych tratí a prevádzkovateľov lanoviek. Do textu zákona sa dostali aj povinnosti osoby, ktorá sa nachádza na lyžiarskej trati.
Lyžiar napríklad nesmie bezdôvodne zastaviť a stáť na zúženej alebo neprehľadnej časti lyžiarskej trate. Ak lyžiar spadne a ak je to možné, je povinný miesto pádu urýchlene opustiť.
Podľa zákona tiež rodinní príslušníci po zomrelom v horách nebudú povinní hradiť náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním, ktoré sa tohto zosnulého týkali. Novelu schválil parlament 30. septembra.
