<p style="text-align: left;">[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/8/80/8035608/tamara-heribanova_01_r9324.jpg" author="" longread-pos="full"]Tamara Šimončíková Heribanová. FOTO - Autorka[/content]</p>
<p style="text-align: center;"><strong>V roku 1985 sa nás tu narodilo 90 155. Vhupli sme do poslednej, ôsmej päťročnice, ktorá vytvorila našu prvú päťročnicu nevyspytateľného projektu život.</strong></p>
<p style="text-align: center;"><strong>Ten môj sa začal deň predtým, ako Sovietsky zväz naštartoval boj za vytriezvenie spoločnosti, teda správne povedané, keď v ZSSR pod taktovkou Michaila Sergejeviča Gorbačova spustili protialkoholickú kampaň. </strong></p>
<p style="text-align: center;"><strong>TEXT: </strong>Tamara Šimončíková Heribanová</p>
<h3>Prvý letokruh</h3>
<p>V prvom letokruhu sa v nás, narodených v roku 1985, niekde celkom podprahovo skrýva zmienka o vlne nadšenia, keď sa československí hokejisti stali vo finálovom stretnutí proti Kanade majstrami sveta.</p>
<p>A možno tiež niektorí rovesníci periférne v pre- či postnatálnom štádiu zaregistrovali rozruch okolo historicky poslednej československej spartakiády, na ktorej sa zúčastnilo viac ako milión cvičencov a hostí.</p>
<p>[content type="citation"]Podmanivé čaro konzumného kapitalizmu som pocítila na prvom výlete do Hainburgu.[/content]</p>
<p>Výrazný zdar zožalo podľa pamätníkov vystúpenie v rytme piesne Poupata od Michala Davida. V tom roku bol po tretí raz zvolený Gustáv Husák za prezidenta československej socialistickej republiky a môj otec doniesol zo zahraničia veľkú handrovú bábiku so strašidelne vypúlenými očami, v ktorej útrobách bol pedantne naštopaný nový kožuch pre moju mamu.</p>
<p>Kolorit našej prvej päťročnice sa spájal aj so strachom našich starostlivých mám pred naším ožužlávaním všetkého možného, lebo Černobyľ a potom aj strachom všeobecným, veď človek nikdy nevie...</p>
<h3>Čaro kapitalizmu</h3>
<p>Podmanivé čaro konzumného kapitalizmu som pocítila na prvom výlete do Hainburgu pár týždňov potom, čo sa otvorili hranice. Vystávali sme húfne pred výkladmi obchodov, tí chrabrejší sa išli pozrieť dnu a niektorí sa dokonca odvážili nakupovať.</p>
<p>Vo veľkom hračkárstve mi zdvorilý predavač s vykrútenými fúzikmi daroval hrubý katalóg s najnovšou ponukou hračiek a v ten večer som namiesto čítania Dobšinského prinútila našich, aby sme si prezerali tú krásnu knihu, kde svietili červenou sumy v šilingoch.</p>
<p>O pár mesiacov neskôr sme sa išli do hračkárstva pozrieť znova. Predavač už nebol taký láskavý a pri kase visela ceduľka v slovenskom jazyku s tým toľko pretriasaným poburujúcim Slováci, prosím, nekradnite.</p>
<p>Následky burgendlandskej skúsenosti s nechceným stretnutím s ostblokom, teda s nami, som zažila aj o pár rokov neskôr, keď som ako deväťročná začala vlakom pendlovať, dvakrát denne ukazovať pas a drať lavice v Rakúsku.((piano))</p>
<p>Zverstvá komunizmu rýchlo prekryli pálčivé zábavky novej doby, na ktorých stroskotali najmä poctiví ľudia. Privatizácie, tunelovanie, korupcia, mafiančenie so širokým diapazónom rozličných praktík.</p>
<p>Ja som len ťažko nachádzala súci argument, keď rakúske spolužiačky odmietli prísť na moju narodeninovú oslavu do Bratislavy, lebo im to rodičia zakázali. Do krajiny, kde kradnú v kufri auta prezidentovho syna? Nein, danke.</p>
<h3>Koniec deväťdesiatych</h3>
<p><img height="600" src="http://i.sme.sk/cdata/8/80/8035608/tamara-heribanova_02_r9333.jpg" style="float: right; margin-left: 5px; margin-right: 5px;" width="400" />V ten rok som pod stromček dostala Impulse Incognito a vytúženú kazetu 2 Unlimited s hitom No Limit, ktorú som počúvala a pretáčala, až kým sa nepotrhala.</p>
<p>V deväťdesiatom šiestom v melódii Quit playing games z dažďa a v rozviatej košeli vkráčal do života mnohých Nick Carter s blond vlasmi na hríbik.</p>
<p>Objavili sa prvé mobilné telefóny, ktoré sme nazývali najskôr EuroTel, neskôr Globtel, potom Nokia a niektorí ich nosili v špeciálnych puzdrách pripnutých na opasku nohavíc.</p>
<p>V roku 1997 som dostala 3110 a nevedela som si predstaviť, že raz bude existovať menší a ľahší prenosný telefón.</p>
<p>Náš prvý rodinný počítač predstavoval vzácny klenot, pri ktorom sa v okruhu dvoch metrov nesmelo jesť ani piť.</p>
<p>Tamagočí ani vysnívaný diskman som nikdy nevlastnila, ale na pár týždňov som ho mala požičaný. V štrnástich som dostala svoje prvé Bravo s vysokým počtom strán dôkladne zlepených tekutým lepidlom, takže časopis vyzeral ako nevydarené leporelo.</p>
<p>Tam, kde bolo viac lepidla, slová ako sex, pobozkal, vyrážka presvitali. Lenže ja som už tieto slová dávno poznala, veď v mojom okolí a vo vlakových kupé padali aj oveľa nevhodnejšie ako skladačka, piko, díler.</p>
<h3>Dospelosť</h3>
<p>A zrazu sme boli dospelí, osemnásť sviečok sme sfúkli v roku 2003, keď sa narodilo 54 823 detí, uzavrelo 25 491 a rozviedlo 10 946 manželstiev.</p>
<p>Mnohí šikovní Slováci už dávno obsluhovali v baroch v Anglicku, umývali riady v Škótsku a starali sa o cudzie deti a seniorov v Rakúsku. Moja prvá práca v čerstvej plnoletosti bola ukotvená na ostrove Rodos, kde som v medzinárodnom hotelovom komplexe robila animátorku a v duchu ďakovala, že moji učitelia angličtiny a taliančiny boli takí prísni.</p>
<p>V ten rok mi kamarátka volala niečo po pol šiestej popoludní so vzrušeným hlasom, že pred ich bytovkou na Revíne, na parkovisku, pred pár minútami zastrelili mafiánskeho bossa. S vraždou sa však stretla už dva roky predtým na diskotéke v Charlies pube, kde bol na Prvý sviatok vianočný na smrť dobodaný študent Martin Revický.</p>
<p>Pre mnohých bol možným riešením vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a ja som ho prežívala mimoriadne intenzívne. Dňa 1. mája 2004 som spolu s rakúskym spisovateľom a moderátorom Miguelom Herz-Kestrankom stála s rozklepanými kolenami na obrovskom pódiu a spolu sme pri príležitosti vstupu Slovákov a Čechov do EÚ konferovali v priamom prenose pre ORF veľký galaprogram priamo z Hohenau.</p>
Nuž a takmer hneď na to sa televízne obrazovky začali hemžiť rôznymi reality show a z titulných stránok sa začali usmievať namiesto osobností bulvárne hviezdy.
V roku 2010 sme mobilné telefóny vymenili za smartfóny a rodinné albumy za albumy na Facebooku.
Tridsiatka
To, čo som pociťovala, povedzme, pred piatimi rokmi, novodobé nomádstvo spojené s ničotou alebo na druhej strane prehnané koncentrovanie sa na úspech, efektivitu, peniaze, prestalo byť medzi mojimi rovesníkmi nosné.
Začali si oveľa viac vážiť kvalitne strávený voľný čas, kvalitné vzťahy, kvalitné jedlo, kvalitné čokoľvek, ale to je celkovo asi jemne spojené s preniknutím hipsterskej kultúry (teraz som to s tým termínom zjednodušila) do mnohých odvetví.
V mojom okolí je veľa spokojných a šťastných tridsiatničiek a tridsiatnikov, ktorí sa rozhodli, že nebudú toľko zarábať, ale budú robiť veci, ktoré sú pre nich zmysluplné a pre okolie užitočné. Mať tridsať v období, ktoré je v našej spoločnosti k starnutiu neúprosné, je výhrou.
Máme totiž ešte dosť síl aby sme sa nepoddali, dosť skúseností, aby sme obstáli a vari aj dosť času, aby sme poctivou prácou dokázali, že to tu má zmysel.
Tamara Šimončíková Heribanová (30)
Spisovateľka, novinárka, moderátorka a interná doktorandka v Ústave svetovej literatúry SAV. Vydala päť kníh, preložili ju do viacerých jazykov.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
