Krompachy 4. februára (TASR) - Vedenie Nemocnice s poliklinikou (NsP) v Krompachoch sa v súvislosti s medializovaným problémom násilnej sterilizácie rómskych žien na východnom Slovensku rozhodlo podať trestné oznámenie pre poškodenie dobrého mena nemocnice.
"Hoci sme si vedomí, že rómske ženy boli zmanipulované, chceme ochrániť dobré meno nemocnice i jej pracovníkov," uvádza sa v stanovisku, ktoré dnes TASR poskytol riaditeľ krompašskej NsP Miroslav Kraus. Zároveň navrhol vytvoriť expertnú komisiu, ktorá by prehodnotila postup lekárov v dotknutých nemocniciach a aktuálnosť právnej úpravy z hľadiska súčasného poznania lekárskej vedy.
Riaditeľ NsP v Krompachoch obvinenia mimovládnych organizácií stavia do protikladu s konkrétnymi štatistickými údajmi. Dojčenská úmrtnosť rómskych detí napríklad klesla v spádovej oblasti tamojšej nemocnice z 25 promile v roku 1990 na 5 promile v roku 2002. Na detskom oddelení je pritom prevažná väčšina hospitalizovaných dojčiat rómskeho pôvodu. Aj pôrodov je v posledných rokoch viac u rómskych matiek. Celková perinatálna úmrtnosť - okolo 10 promile, je ale rovnaká, ako majú iné nemocnice v Košickom kraji.
Iná, než tvrdenia rómskych pacientiek z osady Richnava, je podľa riaditeľa krompašskej nemocnice aj situácia s cisárskymi pôrodmi. Hoci richnavské Rómky tvrdia, že väčšinou rodia cisárskym rezom, štatistika z roku 1999 potvrdzuje, že z tejto osady vtedy spontánne porodilo 150 žien a iba 18 z nich, teda 12 percent, malo vykonaný cisársky rez. Na Slovensku sa tento pomer pohybuje okolo 15 percent. V spomínanom roku 1999 v krompašskej pôrodnici rodilo celkovo 801 rómskych žien, cisárskym rezom 75 z nich, čo je 9,3 percenta. Nerómskych pacientiek rodilo 768 a cisársky rez malo 139, čo je približne 18 percent. "Z toho vyplýva, že dvakrát častejšie mali vykonaný cisársky rez nerómske pacientky," uviedol Kraus a dodal, že z toho jasne vyplýva, že nemôže ísť o diskriminačný výkon voči rómskym ženám.
V spomínanom roku v Krompachoch, podľa poskytnutých údajov, vykonali 28 sterilizácií rómskych žien a 65 sterilizácií u nerómskych pacientiek. Zdravotné kritériá pritom pre tento výkon podľa riaditeľa spĺňalo až 49 Rómiek. V roku 2001 bolo v krompašskej NsP vykonaných 25 sterilizácií, z toho štyri u rómskych žien. V roku 2002 bolo sterilizovaných osem Rómiek z celkového počtu 35 žien. "Chceme opakovane zdôrazniť, že všetky pacientky, rómske i nerómske, boli pred výkonom rovnakým spôsobom a riadne poučené a na základe tohto poučenia vlastnoručne podpísali žiadosť o takýto výkon," tvrdí Kraus. Súčasne pripomína, že v roku 1999 bolo na tamojšom oddelení v súvislosti s nemožnosťou otehotnieť vykonaných 96 diagnostických a operačných výkonov u rómskych žien. "Máme zaznamenané prípady, kedy pacientky úspešne otehotneli," zdôrazňuje riaditeľ. Uvádza aj zdokumentovaný príklad, keď v roku 1998 prijali na ôsmy pôrod Rómku v šokovom stave. Vtedy ju nebolo možné informovať o možnosti sterilizácie a tak ju jej lekári odporučili po šestonedelí. Pacientka túto možnosť nevyužila a o rok neskôr bola do nemocnice privezená v bezvedomí s krvácaním, štrnásť dní po termíne deviateho pôrodu. Pre odlúčenie placenty a ťažký hemoragický šok sa ju už nepodarilo zachrániť.
Možnosť vykonať sterilizáciu upravuje smernica Ministerstva zdravotníctva SR č. 9/1972. Podľa nej je sterilizácia prípustná vtedy, ak sa vykonáva v zdravotníckom zariadení na vlastnú žiadosť, alebo so súhlasom osoby, u ktorej sa má vykonať. Zároveň obsahuje zoznam zdravotných indikácií, ktoré môžu byť dôvodom pre vykonanie sterilizácie. Najčastejšou gynekologicko-pôrodníckou príčinou vedúcou k sterilizácii je cisársky rez, kde ďalšie tehotenstvo znamená ohrozenie života matky.
