BRATISLAVA. Slovensko sa nesnaží hľadať účinné riešenia problému klimatickej zmeny a globálneho otepľovania a patrí skôr ku krajinám, ktoré sa snažia pozície a ciele Európskej únie v tejto oblasti znižovať.
Vo vyhlásení to konštatovala environmentálna organizácia Greenpeace Slovensko, ktorej stanovisko agentúre SITA poskytla jej hovorkyňa Miroslava Ábelová.
Slabý záväzok
Greenpeace tak reagovala na schválenie účasti slovenskej delegácie na čele s ministerstvom životného prostredia (MŽP) na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v Paríži v decembri tohto roku.
"Európska únia prichádza na klimatickú konferenciu do Paríža so slabým záväzkom, ktorý nie je dostatočný na to, aby sme zmiernili klimatickú zmenu na úroveň, ktorú do budúcnosti potrebujeme.
Túto pozíciu schvaľovali členské štáty vrátane Slovenska, ktoré, bohužiaľ, dlhodobo nepatrí k tým, ktorí by sa prikláňali k reálnym a efektívnym riešeniam, skôr sa snažia rôzne pozície a ciele EÚ znižovať," tvrdí Greenpeace Slovensko, podľa ktorého je v Paríži nutné prijať "silnú dohodu, ktorá pomôže čo najviac ochrániť ľudstvo od následkov klimatickej zmeny".
Klimatické zmeny
Slovensko podľa MŽP podporuje snahy o boj proti klimatickej zmene a globálnemu otepľovaniu, pričom dodržuje spoločnú pozíciu EÚ.
"Plníme spoločný európsky redukčný cieľ vyjadrený v európskom Rámci 2030 - znížiť emisie do roku 2030 o 40 percent oproti ich stavu v roku 1990, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 percent a indikatívne zvýšiť energetickú efektívnosť o 27 percent. Tieto ciele sú veľmi ambiciózne a Slovensko bude musieť zvýšiť svoje úsilie, aby ich dokázalo splniť," vyhlásil v reakcii na tvrdenia Greenpeace hovorca MŽP Maroš Stano.
Slovensko podľa neho od roku 1990 znížilo emisie skleníkových plynov o 41 percent, čím vysoko prekročilo medzinárodné záväzky. MŽP tiež pripomína, že Slovensko prijalo viacero dôležitých dokumentov, ktoré by mali riešiť aj dôsledky a dosahy klimatickej zmeny na našom území, napríklad Stratégiu adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy z marca 2014.
Nový operačný program
Dokument definuje hlavné ciele, princípy, priority a prináša aj prehľad vhodných adaptačných opatrení. Aktivity budú financované z nového operačného programu EÚ, kde ide do oblasti životného prostredia historicky najväčší balík peňazí.
Na konferencii v Paríži majú signatárske krajiny Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy prijať novú, právne záväznú dohodu v oblasti znižovania emisií ako aj v oblasti adaptácie na zmenu klímy.
MŽP vyjadrilo presvedčenie, že EÚ je celosvetový líder v týchto aktivitách, ale kým sa k nej nepridajú ďalšie rozvinuté štáty, ktoré environmentálny rozmer natoľko nezohľadňujú (USA, Čína, India, Rusko), situácia sa nevyrieši.