UTEČENCI - SLOVÁCI POMÁHAŤ NECHCÚ

Slováci odmietajú solidaritu s Úniou aj jej rozhodnutia

Migráciu za hlavný problém Únie považuje trinásťkrát viac Slovákov ako pred dvoma rokmi.

Do Európy prišli za posledné mesiace státisíce utečencov. Slovenska sa kríza dotkla iba minimálne.(Zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)

BRATISLAVA. Slováci nechcú spoločné prerozdeľovanie utečencov, odmietajú finančnú pomoc krajinám, kde je utečencov najviac, a neprajú si, aby o týchto veciach rozhodoval Brusel.

Ukázal to reprezentatívny prieskum eurobarometra, na ktorom sa zúčastnilo 28 150 obyvateľov krajín Európskej únie nad pätnásť rokov. Konal sa medzi 19. až 20. septembrom.

„Jednoznačne je to spôsobené tým, ako jednostranne politické špičky komunikovali túto tému verejnosti. Zároveň to ukazuje, že sme hodnotovo niekde inde ako starí členovia Únie,“ povedala Alena Chudžíková, sociálna psychologička z Centra pre výskum etnicity a kultúry.

Prerozdelenie a kvóty

V priemere si 78 percent obyvateľov Únie myslí, že by sa žiadatelia o azyl mali rovnomernejšie rozdeliť medzi členské štáty. Najviac túto myšlienku podporujú Nemci (97 percent), najmenej Česi a Slováci (31 percent).

Z obyvateľov Európskej únie, ktorí sú za lepšie prerozdelenie migrantov, si takmer tri štvrtiny myslia, že by sa tak malo stať na základe záväzných kvót odsúhlasených Bruselom.

Spomedzi 31 percent obyvateľov Slovenska, ktorí súhlasia s prerozdelením utečencov, je len 51 percent za záväzné kvóty.

Zaujímavosťou je, že krajiny V4 sú na chvoste tohto rebríčka okrem Maďarska, ktoré prakticky kopíruje priemer EÚ, upozornil Robert Hajšel, riaditeľ Informačnej kancelárie EP na Slovensku.

„Maďarsko asi vie, že nebude vlastnými silami schopné čeliť tejto výzve,“ povedal.

Slováci sú na konci rebríčka aj pri otázke finančnej podpory krajín na hraniciach Schengenu, ako aj pri otázke, či je potrebné zjednotenie legislatívy z hľadiska migrácie v rámci krajín EÚ.

Postoj Slovenska je daný tým, že my ešte skúsenosť s utečencami nemáme, ale v budúcnosti sa to môže zmeniť, povedala Chudžíková.

„Ak by sa náhodou zhoršil konflikt na Ukrajine, tak sa môže stať, že tú solidaritu nakoniec budeme tiež potrebovať,“ povedala.

Kliknite pre zväčšenie:

sm-1017-003-migracia_res.jpg

Šírenie strachu

Za posledné dva roky medzi Európanmi výrazne narástli obavy z imigrácie a terorizmu. Až pre 47 percent respondentov z celej Európy je imigrácia najväčšou výzvou, ktorej v súčasnosti EÚ a jej členské štáty čelia.

V roku 2013 to bolo len štrnásť percent. Obavy z terorizmu pociťovalo v EÚ 26 percent ľudí, v roku 2013 to bolo len jedenásť percent.

Na Slovensku imigráciu za najzávažnejší problém považuje 49 percent opýtaných. „To znamená, že oproti roku 2013 sa na Slovensku tieto obavy zväčšili trinásťkrát,“ povedal Hajšel.

Slovensko tak patrilo medzi šesť krajín, kde vnímanie migrácie ako problému rástlo za posledné dva roky najviac. Z nich sú tri – Taliansko, Maďarsko a Malta, utečeneckej kríze priamo vystavené.

Na šírenie strachu nedávno počas svojho prejavu upozorňoval aj prezident Andrej Kiska. „V politickej diskusii podľa mňa zaznieval až príliš silno práve taký tón, ktorý tento strach zo všetkých migrantov povzbudzoval,“ povedal.

Legálnych migrantov nie

Slovensko je na poslednom mieste aj pri otázke, či „v súčasnom kontexte migračnej krízy potrebuje krajina legálnych migrantov v určitých sektoroch ekonomiky“.

Súhlasí s tým len 19 percent respondentov zo Slovenska. Naopak až 77 percent Švédov či 72 percent Nemcov je presvedčených, že legálni migranti sú potrební. Priemer EÚ je 51 percent.

Podobne je to aj pri otázke, či „je prítomnosť občanov iných členských krajín vo vašej krajine prospešná pre vašu ekonomiku“. Myslí si to len 31 percent Slovákov, takže sa Slovensko umiestnilo na poslednom mieste spolu s Cyprom s 31 percentami. Priemer v EÚ je 56 percent.

Odmietanie Bruselu

Väčšina opýtaných Európanov, presnejšie 66 percent súhlasí s tým, aby sa rozhodnutia prijímali na pôde Únie, a nie v národných parlamentoch.

Medzi krajinami, ktoré najviac podporujú rozhodovanie na úrovni Bruselu, sú obyvatelia Cypru, Nemecka, Španielska a Luxemburska.

Aj v tomto prípade je Slovensko so 40 percentami ľudí podporujúcich rozhodovanie z Bruselu posledné v rebríčku spolu s Estónskom a Poľskom.

V predchádzajúcich prieskumoch, ktoré sa netýkali utečencov, pritom Slováci pravidelne končili ako najväčší eurooptimisti. Bruselu dokonca verilo viac ľudí ako vlastnej vláde.

Ľudia vo všeobecnosti nerozumejú, čo je to Európska únia a doteraz ju vnímali najmä cez eurofondy, vďaka ktorým sa budovala infraštruktúra, vysvetľuje obrat vo verejnej mienke Chudžíková.

Dodala, že zároveň politici razili myšlienku, že Slovensko je suverénna krajina, ktorá o sebe rozhoduje sama.

„Teraz došlo na lámanie chleba a ukazuje sa, že EÚ neznamená len eurofondy a pomoc, ale sa od nás očakáva aj nejaká iniciatíva a podieľať sa na zodpovednosti. To už je ťažšie prijať,“ povedala Chudžíková.

Reakcie

Jósef Nagy (Most-Híd)

Keby si aj predseda vlády SR Robert Fico urobil s utečencom selfie, utečenci by na Slovensko aj tak nechceli prísť. Ich totiž priťahuje štedrý a nedokonalý sociálny systém v západných krajinách, vyhlásil.

To, že sa Slováci v prieskume ocitli na najnižších priečkach v otázke podpory migrantov, si Nagy vysvetľuje nezvykom a strachom z cudzincov.

Vladimír Maňka (Smer-SD)

Odmietavý postoj Slovákov treba pochopiť, lebo počúvajú len o kvótach, tvrdí. "Tým pádom sa správame prirodzene, a tak sme na konci tabuľky. Je tiež prirodzené, že ak niekoho migranti zaplavujú, je za ich prerozdelenie a tí ostatní sú proti. V každom prípade musíme to riešiť spoločne," vyzýval.

Richard Sulík (SaS)

"Stará EÚ dobre urobí, ak sa zamyslí nad dôvodmi. Jedným je strach a nezvyk, ale strach z neznámeho nie je xenofóbia. Nerobil by som zo Slovákov zadubencov, ktorí nič nevedia, a preto sa boja. Bežní ľudia sú v tomto chytrejší ako politici, viac počúvajú svoj vnútorný hlas a majú viac vyvinutý pud sebazáchovy," myslí si.

"Ak by som aj vedel, že v rámci kvót prijímame 5000 ľudí a potom bude navždy pokoj, tak sa prvý hlásim, aby sme to urobili. Ale všetci vieme, že by to bol len začiatok, a tak či tak spejeme k tomu, že prerozdeľovanie bude trvalé," dodal.

Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  8. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  6. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  7. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  10. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 169
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 5 602
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 852
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 486
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 651
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 613
  7. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 272
  8. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 115
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 084
  10. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 082

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Mexiko ničí ďalšie zemetrasenie. Má už 248 obetí

Tisíce ľudí utekali ulicami, padali aj budovy. Medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

ŠPORT

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

Neprehliadnite tiež

Domov

Minister obrany tvrdí, že žiadna nová koaličná kríza sa nečrtá

Gajdoš sa rozhodol odložiť nákup nových stíhačiek.

Domov

V parlamente pripravujú rekonštrukciu jedálne a bufetu

Kancelária Národnej rady pripravuje rekonštrukciu celého stravovacieho komplexu v parlamente.

Domov

Žiláková na fondy vplyv nemá, na ľudí okolo áno

Sekcia, ktorú vedie Denisa Žiláková, nemá priamy dosah na rozdeľovanie eurofondov. Môže však vplývať na ľudí, ktorí sa v prostredí pohybujú.

Domov

Vojenskí tajní napichnú, koho chcú, takmer vždy. Kontrola odpočúvania sa zasekla

Kontrolu odpočúvania si opozícia nevie predstaviť bez bývalého ministra SaS Galka, ktorý skončil práve pre škandál s odposluchmi. Spor o jeho nomináciu trvá už rok.